29. kapitola
Treba mať milosrdenstvo s biednymi!
1Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva: a kto - ako mocnejší - berie ho za ruku, zachováva príkazy. 2Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi, a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu! 3Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu: tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ. 4Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli. 5Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi, ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú. 6Ale v čase splátky žiada čas (odkladu), mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy. 7Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu, splatí sotva polovicu dlžoby a aj to pokladá za nájdenú vec. 8Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze, bez príčiny sa mu stáva nepriateľom. 9Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním. 10Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby, ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody. 11Buď však voči ubiedenému veľkodušný a neodkladaj poskytnúť mu almužnu! 12Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno! 13Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa; (peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu. 14Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho a bude ti to osožiť viac ako zlato. 15Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca a vymodlí ťa za to zo všetkého zla. 16Viac ako mohutný štít a oštep bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi. Opatrnosť pri požičaní
19Dobrý muž sa zaručí za blížneho, len kto nemá hanby, nechá ho na seba. 20Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj: veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba. 21Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec. 22Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu. 23Muž sa zaručuje za svojho blížneho; ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on. 24Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny. 25Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov, takže sa potulovali medzi cudzincami. 26Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy, zapletie sa do nešťastného ručenia: a kto sa ženie po mnohých podujatiach, prepadne svojmu odsúdeniu. 27Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš, ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy.Skromnosť v živobytí a šatstve
28Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom a (odev), čo zakrýva nahotu. 29Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou, ako skvelé hodovanie ďaleko od domova. 30Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš, a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou. 31Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie; a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť. 32Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájač nevďačníkov a k tomu počuje trpké slová (za všetko): 33"Cudzinec, choď a prestri stôl!" a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných. 34"Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov, mám prijať iného na pobyt v svojom dome, lebo mi je bratom." 35To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe. Domu sa dostane výčitka a potupné meno: úžerník!