12. kapitola
Dobre si uváž, ku komu máš byť dobrý!
1 Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš, aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný. 2 Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu: ak aj nie od neho, určite od Pána. 3 Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo a nedáva almužnu. Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych, ale má ľútosť nad kajúcnikmi. 4 Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj, bezbožných a hriešnych stihne pomstou, lebo ich uchováva na deň pomsty. 5 Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi! 6 Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému: zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie; 7 lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobil, dvojnásobným zlom sa ti odplatí. Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti a bezbožným dá pocítiť pomstu. Chráň sa neúprimného priateľa!
8 Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí. 9 Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom. 10 Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom, lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť; 11 a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený, zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho! 12 Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici, aby sa azda nebral na tvoje miesto a nezaujal tvoju stolicu; nakoniec by si uznal moje slovo, len aby ťa netrápila moja reč! 13 Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had, a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi. Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom a zaplieta sa do jeho hriechov. 14 Vytrvá s tebou na chvíľu; ale ak padneš, už nevydrží pri tebe. 15 Nepriateľ vie byť sladký v slove, no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy. 16 Nepriateľ roní slzy očami: ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas. 17 Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého. 18 Nepriateľ roní slzy očami, ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy. 19 Pokyvuje hlavou, tlieska rukami, šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.