Dve percentá (2 %)

9. kapitola

Apoštolov bôľ nad Izraelom

1 Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje,
2 že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 3 Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4 Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. 5 Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.

Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha

6 Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael.
7 A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." 8 To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. 9 Lebo slovo prisľúbenia znie takto: "O takomto čase prídem a Sára bude mať syna." 10 A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11 A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12 nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: "Starší bude slúžiť mladšiemu," 13 ako je napísané: "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel."

Sloboda Božej vôle

14 Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie!
15 Veď Mojžišovi hovorí: "Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem." 16 Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: "Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi." 18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.

Sloboda Božej vôle

19 Povieš mi azda: "Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!"
20 Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: "Prečo si ma takto urobil?" 21 Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22 A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 25 Ako aj u Ozeáša hovorí: "Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou. 26 A na mieste, kde sa im hovorilo: “Vy nie ste môj ľud,” tam sa budú volať Synmi živého Boha." 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: "Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28 lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi." 29 A ako predpovedal Izaiáš: "Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní." 30 Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31 Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32 Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, 33 ako je napísané: "Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený."