Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

27. kapitola

Ľudská namyslenosť a prevrátenosť

1 Nechváľ sa zajtrajškom, bo nevieš, čo prinesie deň.
2 Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa, cudzí človek, a nie tvoje pery! 3 Kameň je ťažký a piesok váži tiež, no jedovať sa na blázna je ťažšie nad oba. 4 Zúrivosť je ľúta a povodňou je hnev, ale kto zmôže žiarlivosť? 5 Lepšia je dohovárka, vyslovená doprosta, ako láska tajne prechovávaná. 6 Viac úprimnosti (je) v bitke milujúceho (človeka), ako v klamných bozkoch nenávidiaceho (človeka). 7 (Ten, kto je) sýty, pošliape (aj) čistý med, hladnému človekovi je však každá horkosť sladkosťou. 8 Zo svojho hniezda vyhnanému vtákovi (podobá sa) muž, ktorý svoju postať opúšťa. 9 Vonný olej a vonný dym rozveseľujú srdce a (priam tak) duša (pociťuje) slasť z priateľovej porady. 10 Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho a do príbytku svojho brata nevstupuj! V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku, než v diali brat. 11 Buď múdry, syn môj, a buď môjmu srdcu na radosť, aby som mohol svojho tupiteľa zahriaknuť. 12 Prozreteľný (človek) predvída nehodu (a) vyhne sa, neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum). 13 Ber jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku vezmi záloh od neho! 14 Kto veľkým hlasom blahorečí svojmu priateľovi, len čo vstal zaránky, bude sa považovať (za človeka, ktorý chce) zlorečiť. 15 Neprestajné mrholenie za pŕšky a škriepna žena sú si rovnaké. 16 Tí, ktorí (by) ju (radi) zakryť, (počínajú si ako ten, kto by rád) zakryl vietor (a napokon) zvolá,(že je to len) olej (v) jeho pravici. 17 Železo brúsia železom a človek šľachtí výzor svojho blížneho. 18 Pestovateľ figovníka bude jesť jeho ovocie a ten, kto opatruje svojho pána, bude veľmi vážený. 19 Ako (sa) vo vode (odlišuje) tvár od tváre, takisto ľudské srdce od (iného srdca) ľudského. 20 Záhrobie sa nenasýti, ani podsvetie, a (takisto) sa nenasýtia (ani) oči človeka. 21 Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, človek (sa) však (poznáva) podľa svojej dobrej povesti. 22 Keby si blázna roztĺkol tĺkom v stupke medzi krúpami, neopustí ho jeho bláznovstvo. 23 Dbaj veľmi na vzhľad svojho dobytka a venuj (svojim) stádam pozornosť! 24 Bo nie (je) hojnosť naveky; alebo (sa dedí) koruna z pokolenia na pokolenie? 25 Keď zmizla tráva a ukázala sa (svieža) mládza a po horách sa zozbierali byliny, 26 (potom) ti (donášajú) odev baránky a capy (kúpnu) cenu pozemku. 27 A jesto mlieka kozieho dosť na výživu pre teba aj na výživu pre tvoj dom a na živenie tvojich služobníc.