5. kapitola
KARHANIE VODCOV NÁRODA
1Počujte toto, kňazi,a dom Izraela, pozoruj,nakloňže si ucho, kráľov dom,pretože vám patrí tento súd;stali ste sa v Masfe osídlom,na Tábore sieťou rozostretou.2Obety vrhli do priepasti,ja ich karhám všetkých.3Ja poznám Efraima Izrael mi skrytý nie je;lebo si smilnil, Efraim,poškvrnil sa Izrael.4Ich skutky im nedovoľujúvrátiť sa k svojmu Bohu,lebo je v nich smilný duch,takže nepoznajú Pána.5Pýcha usvedčuje Izrael do očí,Izrael a Efraim pre svoju vinupadajú a Júda padá s nimi tiež.6Idú so svojimi ovcami a dobytkomhľadať Pána, ale ho nenájdu,odtiahol od nich preč.PÁN BUDE TRESTAŤ
7Spreneverili sa Pánovi,áno, cudzích synov splodili;mesiac ich strávi s ich poľami.8Trúbte pozaunou v Gabae,v Ráme na trúbu,v Bethavene robte krik,za tebou, Benjamín!9V deň karhania spustne Efraim,proti kmeňom Izraela pravduoznámim.10Kniežatá Izraela sú podobnétým, čo prekladajú medzníky:svoj hnev na nich ako vodu vylejem.11Efraim je utláčaný,porušuje sa právo,lebo zachcelo sa mubežať za nečistotou.12Ale ja som Efraimovi sťa moľa sťa črvoč Júdovi.13Keď Efraim zbadal svoju chorobua Júda svoju ranu,do Asýrska išiel Efraim,poslal k veľkému kráľovi;on vás však nemôže uzdraviťani váš vred odstrániť.14Lebo Efraimovi som ako lev,domu Júdovmu ako levíča.Ja, ja roztrhám a odídem,uchytím a neoslobodí nik.PO TRESTE PRÍDE SPÁSA
15Idem, na svoje miesto sa navrátim,kým sa na pokánie nedajú,potom budú hľadať moju tvár.(6,1) Vo svojej úzkosti ma budú zránahľadať: