2. kapitola
1I bude počet synov Izraelaako piesku morského,ktorý nemožno odvážiť ani zrátať.Vtedy miesto toho, že by im vraveli:‚Vy ste Nie môj ľud,‘budú im hovoriť:‚Synovia živého Boha.‘2I zhromaždia sa synovia Júdua synovia Izraela pospolu,ustanovia si jednu hlavua vystúpia z krajiny,lebo veľký bude deň Jezraela.3Povedzte svojim bratom:‚Môj ľud‘ a svojim sestrám:‚Omilostená!‘4Žalujte si matku, žalujte,lebo nie je mojou manželkoua ja nie som jej manželom.Nech si odstráni z tváre znakysmilstva a spomedzi pŕs znakycudzoložstva!5Ináč ju vyzlečiem donahaa predstavím ju sťa v deň jejnarodenia, urobím ju takouako púšť, takou, aká je suchá zem,ju spravím a usmrtím ju smädom.6Nad jej synmi sa nezľutujem,lebo sú to deti zo smilstva.7Bo ich mať smilnila,ich rodička sa dopúšťalanehanebnosti; veď vravela:‚Pôjdem za svojimi milencami,ktorí mi dávajú chlieb a vodu,vlnu, plátno, olej, nápoje.‘8Hľa, preto tvoju cestu tŕnímohradím a múrom ju zahatím,že si nenájde chodníčky.9Pôjde si za svojimi milencami,ale nedochytí ich,bude ich hľadať, ale nenájde.Vtedy povie: ‚Pôjdem jaa vrátim sa k prvému manželovi,lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.‘10Lenže ona nevie,že ja som jej dávalobilie a mušt a olej;striebra som jej dal hojnosťa zo zlata Bála spravili.11Nuž vezmem si zasa späťv príhodný čas svoje obiliea mušt, keď bude jeho čas;svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem,ktorým zakrývala svoju nahotu.12Teraz odhalím jej nahotupred zrakom jej milencova nevytrhne ju nik z mojej ruky.13Urobím koniec všetkýmjej rozkošiam, jej sviatkom,novmesiacom, jej sobotáma všetkým slávnostiam.14Spustoším jej vinič a figy,o ktorých si vravela:‚Toto mi je odmena,čo mi dali moji milenci.‘Urobím z nich lesa bude ich žrať poľná zverina.15Potrescem ju za dni bálov,keď im prinášala kadidlo,zdobila sa prsteňmi a skvostmi,za svojimi milencami šla,a na mňa zabudla – hovorí Pán.16Preto ju ja vyvábim,zavediem ju na púšťa prehovorím k jej srdcu.17Potom jej tam dám jej vinicea údolie Achor za bránu nádeje;tam poslúchne ako za dnísvojej mladosti,ako keď vystupovala z Egypta.18V ten deň – hovorí Pán –bude ma volať: ‚Môj manžel!‘a nebude ma viac volať: ‚Môj Bál!‘19Odstránim mená bálov z jej úst,nespomenú viac ich meno.20V ten deň zmluvu uzavriems poľnou zverou, s nebies vtáčkamia so zemeplazmi; kušu, meč a vojnuzlomím v krajine;potom budú bývať v bezpečí.21Vtedy si ťa navždy zasnúbim,za pravdu a právo si ťa zasnúbim,za lásku a zľutovanie,22zasnúbim si ťa za vernosť,takže poznáš Pána.23V ten deň vyslyším – hovorí Pán –vyslyším nebesáa tie zasa vyslyšia zem;24zem potom vyslyší obilie,mušt a oleja tie vyslyšia Jezraela.25A zasejem si ho v krajine,Neomilostenú omilostím,tomu, čo je Nie môj ľud,poviem: ‚Ty si môj ľud‘a on mi povie: ‚Môj Boh.‘“