2. kapitola
1 Povedzte svojim bratom: “Môj ľud” a svojim sestrám: “Omilostená!” 2 Žalujte si matku, žalujte, lebo nie je mojou manželkou a ja nie som jej manželom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva! 3 Ináč ju vyzlečiem do naha a predstavím ju sťa v deň jej narodenia, urobím ju takou ako púšť, takou, aká je suchá zem, ju spravím a usmrtím ju smädom. 4 Nad jej synmi sa nezľutujem, lebo sú to deti zo smilstva. 5 Bo ich mať smilnila, ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti; veď vravela: “Pôjdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu, plátno, olej, nápoje.” 6 Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím a múrom ju zahatím, že si nenájde chodníčky. 7 Pôjde si za svojimi milencami, ale nedochytí ich, bude ich hľadať, ale nenájde. Vtedy povie: “Pôjdem ja a vrátim sa k prvému manželovi, lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.” 8 Lenže ona nevie že ja som jej dával obilie a mušt a olej; striebra som jej dal hojnosť a zo zlata Bála spravili. 9 Nuž vezmem si zasa späť v príhodný čas svoje obilie a mušt, keď bude jeho čas; svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem, ktorým zakrývala svoju nahotu. 10 Teraz odhalím jej nahotu pred zrakom jej milencov a nevytrhne ju nik z mojej ruky. 11 Urobím koniec všetkým jej rozkošiam, jej sviatkom, novmesiacom, jej sobotám a všetkým slávnostiam. 12 Spustoším jej vinič a figy, o ktorých si vravela: “Toto mi je odmena, čo mi dali moji milenci.” Urobím z nich les a bude ich žrať poľná zverina. 13 Potrescem ju za dni bálov, keď im prinášala kadidlo, zdobila sa prsteňmi a skvostmi, za svojimi milencami šla, a na mňa zabudla - hovorí Pán. 14 Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu. 15 Potom jej tam dám jej vinice a údolie Achor za bránu nádeje; tam poslúchne ako za dní svojej mladosti, ako keď vystupovala z Egypta. 16 V ten deň - hovorí Pán - bude ma volať: “Môj manžel!” a nebude ma viac volať: “Môj Bál!” 17 Odstránim mená bálov z jej úst, nespomenú viac ich meno. 18 V ten deň zmluvu uzavriem s poľnou zverou, s nebies vtáčkami a so zemeplazmi; kušu, meč a vojnu zlomím v krajine; potom budú bývať v bezpečí. 19 Vtedy si ťa navždy zasnúbim, za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie, 20 zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána. 21 V ten deň vyslyším - hovorí Pán - vyslyším nebesá a tie zasa vyslyšia zem; 22 zem potom vyslyší obilie, mušt a olej a tie vyslyšia Jezraela. 23 A zasejem si ho v krajine, Neomilostenú omilostím, tomu, čo je Nie môj ľud, poviem: “Ty si môj ľud” a on mi povie: “Môj Boh.”"