13. kapitola

Uctievanie prírodných javov

1 Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela,
2 ale oheň, vietor, či letmý vzduch, hviezdny okruh, či vodu náramnú, alebo svetlá nebies pokladali za bohov, čo riadia svet. 3 Keď už, zvedení ich krásou, pokladali ich za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy. 4 A keď už ich moc a pôsobivosť budila v nich úžas, mali poznať, o koľko mocnejší je ich Tvorca. 5 Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ. 6 Ale títo zasluhujú jednako len menšiu výčitku, veď oni blúdia hádam iba preto, lebo hľadajú a chcú nájsť Boha. 7 Keď sa zapodievajú jeho dielami, skúmajú ich a dávajú sa zviesť pohľadu, lebo to, čo vidia, také pekné je. 8 Lenže ani im nemožno odpustiť. 9 Lebo keď schopní boli toľkých znalostí, že mohli svet preskúmať, akože ešte prv nenašli tých vecí Vladára?

Uctievanie diel ľudských rúk

10 Nešťastní sú však a v mŕtve veci nádej skladajú tí, čo bohmi nazývajú diela ľudských rúk: Zlato, striebro, umelecké výtvory a podoby zvierat abo kameň márny, spracovaný rukou pradávnou.
11 Taký drevorubač, napríklad, spílil riadny strom, zručne z neho všetku kôru olúpal, spracoval ho a obratne spravil z neho užitočný nástroj pre domácu potrebu; 12 to, čo pri robote odpadlo, upotrebil na prípravu pokrmu; 13 akýsi odpadok však, ktorý sa už nedá na nič použiť, krivé drevo prerastené hrčami, vzal a vyrezával ledabolo pre kratochvíľu, sformoval ho zo zábavy bez prílišnej starostlivosti, dal mu ľudskú podobu, 14 alebo ho pripodobnil hocakému zvieraťu, zamazal ho hlinkou, líčidlom mu namaľoval do ružova pleť, pozatieral na ňom každú poškvrnu. 15 Potom mu zhotovil vhodný príbytok, postavil ho k stene a pripevnil železom. 16 Stará sa oň, aby nespadlo, veď vie, že si samo pomôcť nemôže, lebo je to soška, utisnutá na pomoc. 17 Jednako sa modlí k nemu za imanie, za ženu i za deti, nehanbí sa osloviť to, čo bezduché je; vzýva za zdravie to, čo je bezmocné, 18 za život sa modlí k mŕtvemu, prosí o pomoc to, čo je bezvládne, za šťastlivú cestu to, čo ani nehne nohami, 19 pre zárobok, práce zdar a úspech svojej roboty žiada silu od toho, čo sám má ruky nevládne.