22. kapitola
Podobenstvo o svadbe kráľovho syna
1 A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2 "Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. 4 Znova poslal iných sluhov s odkazom: “Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!” 5 Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6 Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. 7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: “Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. 9 Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.” 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. 12 Povedal mu: “Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?” On onemel. 13 Tu kráľ povedal sluhom: “Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.” 14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených." Spor o dani cisárovi
15 Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. 16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" 18 Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: "Čo ma pokúšate, pokrytci?! 19 Ukážte mi daňový peniaz!" Oni mu podali denár. 20 Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" 21 Odpovedali mu: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu." 22 Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. Spor o vzkriesení
23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 24 "Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26 Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. 27 Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci." 29 Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 30 Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31 A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: 32 “Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba”? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých." 33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. Najväčšie prikázanie
34 Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36 "Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" 37 On mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je najväčšie a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." Kristus, Dávidov syn a Pán
41 Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: 42 "Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?" Odpovedali mu: "Dávidov." 43 Povedal im: "Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: 44 “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy”? 45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?" 46 A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.