14. kapitola
Herodes a Ján Krstiteľ
1 V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi 2 a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 3 Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4 lebo mu Ján hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!" 5 A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka. 6 No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, 7 že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. 8 Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa." 9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. 10 A tak dal Jána vo väzení sťať. 11 I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12 Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi. Prvé rozmnoženie chleba
13 Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. 14 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. 15 A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." 16 Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!" 17 Oni mu vraveli: "Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." 18 On povedal: "Prineste mi ich sem!" 19 Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21 A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí. Ježiš kráča po mori
22 A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. 24 Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. 25 Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: "Mátoha!" A od strachu vykríkli. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 28 Peter mu povedal: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode." 29 On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!" 31 Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" 32 A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: "Naozaj si Boží Syn!" Ježiš uzdravuje v Genezarete
34 Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. 35 Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých 36 a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.