7. kapitola
Tradície otcov
1Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. 3Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. 5Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" 6On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: “Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.” 8Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov." 9A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. 10Lebo Mojžiš povedal: “Cti svojho otca i svoju matku” a: “Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.” 11Vy však hovoríte: “Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,” 12už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. 13A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte."Čo poškvrňuje človeka
14Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka." 17Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. 23Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."Uzdravenie Sýrofeničanky
24Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. 25Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. 26Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 28Ale ona mu odvetila: "Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." 29On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." 30A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.Uzdravenie hluchonemého
31Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. 32Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. 33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!" 35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. 36A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali 37a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč."