14. kapitola
Uznesenie veľrady
1 Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. 2 Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril." Pomazanie v Betánii
3 Keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: "Načo takto mrhať voňavý olej?! 5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným." A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." Judášova zrada
10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11 Tí sa potešili keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. Príprava na veľkonočnú večeru
12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?" 13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: “Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?” 15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte." 16 Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Označenie zradcu
17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" 20 On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." Ustanovenie Eucharistie
22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" 23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve." Výstraha Petrovi
26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 27 Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: “Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.” 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 29 Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie." 30 Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš." 31 Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní. Ježiš v Getsemanskej záhrade
32 Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím." 33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34 Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!" 35 Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty." 37 Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko." Zajatie Ježiša
43 A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44 Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!" 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: "Rabbi." A pobozkal ho. 46 Oni položili naň ruky a zajali ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49 Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo." 50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52 Ale on pustil plachtu a utiekol nahý. Ježiš pred veľradou
53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58 "My sme ho počuli hovoriť: “Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.”" 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?" 61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" 62 Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." 63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. 65 Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: "Prorokuj!" Aj sluhovia ho bili po tvári. Peter zapiera Ježiša
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." 68 Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: "Tento je z nich." 70 Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si aj Galilejčan." 71 On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte." 72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa.