7. kapitola

Všeobecná skazenosť

1 Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
2 Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje. 3 Na zlo majú znamenité ruky: knieža - požaduje, sudca - za odmenu a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše, ktorá je zhubná. 4 Najlepší z nich je ako tŕň, priamy ako bodliak. Deň tvojich strážcov, tvoje navštívenie prichádza, teraz príde ich zrútenie. 5 Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi, pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone, stráž závoru svojich úst. 6 Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci. 7 Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší.

Povýšenie Siona

8 Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.
9 Znesiem Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa ujme môjho sporu a prisúdi mi právo, vyvedie ma na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť. 10 Uvidí to moja nepriateľka a pokryje ju hanba; tú, ktorá mi hovorila: "Kde je Pán, tvoj Boh?" Moje oči budú na ňu hľadieť, vtedy ju pošliapem ako blato ulice.

Pohania prídu k Sionu

11 Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica.
12 V ten deň prídu k tebe od Asýrska, od miest Egypta, od Týru až po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu. 13 Zem však bude spustošená pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.

Prosba Siona k Pánovi

14 Pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré býva osamelé v hore uprostred Karmelu; nech spasú Bášan a Galaád ako za dávnych dní!
15 Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu zázraky. 16 Národy uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej sile, položia si ruku na ústa, uši im ohluchnú. 17 Budú lízať prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom prídu zo svojich skrýš k Pánovi, nášmu Bohu; budú sa triasť a obávať sa teba.

Duchovná obnova

18 Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy, prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní.
19 Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny. 20 Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní.