22. kapitola

Judášova zrada

1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc.
2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

Príprava veľkonočnej večere

7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.
8 Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!" 9 Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?" 10 Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11 a majiteľovi domu povedzte: “Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?” 12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte." 13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

Ustanovenie Eucharistie

14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.
15 Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve." 17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." 19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." 20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Označenie zradcu

21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.
22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!" 23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

Spor učeníkov o prvenstvo

24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
25 Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. 26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

Odmena sľúbená apoštolom

28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach
29 a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

Pán sa modlí za Petra

31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." 33 On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť." 34 Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš."

Reč o mečoch

35 Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie."
36 On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: “Započítali ho medzi zločincov.” Lebo sa spĺňa o mne všetko." 38 Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí."

Ježiš na Olivovej hore

39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" 41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42 "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46 I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"

Zajatie Ježiša

47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48 Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: "Pane, máme udrieť mečom?" 50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna."

Peter zapiera Ježiša

54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.
55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57 "Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel: 58 "Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter odpovedal: "Človeče, nie som." 59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan." 60 Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." 62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Ježiš pred veľradou

63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.
64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!" 65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali. 66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu 67 a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci." 70 Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som." 71 Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!"