10. kapitola
ROZOSLANIE SEDEMDESIATICH DVOCH UČENÍKOV.
1Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.2A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!3Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.4Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ,Pokoj tomuto domu!‘6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám.7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu!8A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia,9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ,Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘10Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte:11,Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘12Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.BEDA NEVERIACIM MESTÁM.
13Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa.14Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.15A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!16Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“NÁVRAT SEDEMDESIATICH DVOCH.
17Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“18On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk.19Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.20No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“EVANJELIUM SA ZJAVUJE MALIČKÝM.
21V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.22Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ŠŤASTIE JEŽIŠOVÝCH UČENÍKOV.
23Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy.24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“HLAVNÉ PRIKÁZANIE.
25Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“26Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“27On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“28Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“29Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“PODOBENSTVO O MILOSRDNOM SAMARITÁNOVI.
30Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli.31Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho.32Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.33No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto.34Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.35Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ,Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘36Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“37On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“MÁRIA A MARTA.
38Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta.39Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.40Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“41Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci,42a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“