Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

Boh poučí Jonáša

1 Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.
2 I modlil sa k Pánovi: "Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím. 3 Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť." 4 Pán povedal: "Azda sa právom hneváš?" 5 Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste. 6 Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. 7 Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol. 8 A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: "Lepšie mi je zomrieť, ako žiť." 9 Vtedy povedal Boh Jonášovi: "Azda sa právom hneváš na ricínus?" Odpovedal: "Právom sa hnevám až na smrť." 10 Pán povedal: "Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. 11 A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat."