27. kapitola

1 Tu Jób začal opäť hovoriť:

Prisahá, že je nevinný

2 "Ako žije Boh, čo odobral mi právo, a Všemohúci, čo ma roztrpčil,
3 kým vo mne duša ešte bude, kým v mojich nozdrách trvá Boží dych, 4 nuž moje pery nepovedia neprávosť, ani môj jazyk nepreriekne lož. 5 Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal, kým dýcham, nedám si vziať statočnosť. 6 Som v práve iste, toho nevzdávam sa, mňa za dni moje srdce nekarhá.

Nech Boh potresce neprajníkov!

7 Nech ako bezbožník má sa aj môj nepriateľ, ako naničhodník môj odporca!
8 Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať, keď svoju dušu k Bohu povznesie? 9 Či jeho vzlykot Boh raz azda vyslyší, keď postihne ho dáke súženie? 10 Vari sa bude môcť kochať vo Všemohúcom a každú chvíľu volať Boha o pomoc?! 11 Nuž poučím vás, ako si Boh počína, a ciele Všemocného neskryjem. 12 Veď ak ste všetci sami toto videli, tak hlúpo konať ako môžete?!

Hriešnik stratí všetko

13 Bezbožný má ten podiel pred Bohom, ten údel dostane tyran od Všemohúceho:
14 Ak synov početných má, sú len pod meč, výhonky mu chleba dosť nemajú. 15 Tých, čo po ňom zostali, smrť do hrobu schváti, ani vdovy nezaplačú po nich. 16 Hoci striebra nahromadil ani prachu, ako blata nazhŕňal rúch drahých, 17 statočný si oblečie, čo zhŕňal on, striebro nevinný zas po ňom zdedí.

Hriešnik náhle zahynie

18 Palác dal si postaviť sťa hniezdo, ako keď si hájnik búdku zrobí.
19 Bohatý však ľahne si a nevstane už, oči otvoriť chce, už ho nieto. 20 Hrôzy ako záplava ho stihnú, v noci zasa víchor uchváti ho. 21 Vietor predný schmatne ho a pominie sa, odfúkne ho z miesta, kde si sídli. 22 Neľútostne sa naň stále vrhá, pred bijúcou rukou prchať musí. 23 Zatlieskajú si nad ním rukami a vypískajú ho z jeho miesta.