Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

2. kapitola

1 Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. 2 A Pán povedal satanovi: "Skadiaľ prichádzaš?" Satan odpovedal Pánovi: "Chodil som krížom-krážom po zemi." 3 Pán povedal satanovi: "A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!" 4 Satan odpovedal Pánovi: "Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! 5 Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!" 6 Tu Pán povedal satanovi: "Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!" 7 Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. 8 Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. 9 Jeho žena mu povedala: "Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!" 10 On jej však povedal: "Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?" V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami. 11 Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho. 12 Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy. 13 Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.