11. kapitola

1 Tu prehovoril Naamčan Sofar a vravel:

Ako to Jób hovorí?

2 "Nemá azda táraj dostať odpoveď, pravdu má mať veľavravný muž?
3 Umlčia ľudí táraniny tvoje, ty pýšiť sa budeš, že pravdu máš?

Boh pozná ľudské srdcia

4 “Moja náuka je jasná.” Vravíš ty. “Pred tvojím zrakom som celkom čistý.”
5 Keby len Boh ozaj vravieť začal, otvoril si proti tebe pery, 6 dal ti poznať taje svojej múdrosti nepochopiteľné na počutie! Vedz, to Boh chce počet z tvojej viny!

S Bohom sa nemožno súdiť

7 Chceš azda vystihnúť Božiu podstatu, obsiahnuť dokonalosť Všemohúceho?
8 Je vyšší nad nebesá. Čo urobíš? Hlbší od podsvetia. Čože dozvieš sa? 9 Jeho rozsah väčší je ako zem, jeho šírka väčšia ako more. 10 Ak on ide pomimo, či to tají, abo rozhlasuje, kto mu zabráni? 11 Veď ľudí podvodných on dobre pozná, neprávosti zbadá, všíma si ich. 12 Tak môže prísť prázdny človek k rozumu, veď človek sa rodí ako divé osliatko.

Boh sa zmiluje nad kajúcnikom

13 Lenže ak ty svoje srdce priame máš, ak ty k nemu dvíhaš svoje ruky
14 a ak je neprávosť v tvojej ruke, ty ju odstrániš a krivde nedáš sídliť v svojom stánku, 15 potom si pozdvihneš tvár bez poškvrny, budeš neochvejný, bez strachu. 16 Potom iste zabudneš na útrapy, na vody jak ušlé spomenieš si. 17 Život jasnejší mať budeš nad poludnie, ba aj tmy ti budú ako zore. 18 Budeš istý, bo budeš mať nádej, budeš pokojne spať chránený. 19 Keď budeš driemať, nik ťa nevyruší; mnohí ťa budú láskať po tvári. 20 Oči bezbožných však zhynú túžbou, pre nich útočište zaniklo už a nádej všetka ich je - vydať dušu."