10. kapitola
Podobenstvo o dobrom pastierovi
1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2 Kto vchádza bránou, je pastier oviec. 3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4 Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5 Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú." 6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. 7 Preto im Ježiš znova vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. 12 Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13 Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, 15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca." 19 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 20 Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie: Čo ho počúvate?!" 21 Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?" Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna
22 V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. 23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. 24 Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." 25 Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno." 31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32 Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!" 33 Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom." 34 Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: “Ja som povedal: Ste bohmi”? 35 Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -, 36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: “Rúhaš sa” za to, že som povedal: Som Boží Syn?! 37 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38 Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!" 39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Ježiš sa utiahol za Jordán
40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda." 42 A mnohí tam uverili v neho.