3. kapitola

Ovládať si jazyk

1 Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd.
2 Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3 Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. 4 Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5 Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! 6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. 7 Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, 8 no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. 11 Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú? 12 Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

Pravá a falošná múdrosť

13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.
14 Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15 To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. 16 Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17 Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18 A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.