9. kapitola
Prorok sa odvracia od ľudu
1Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu. 2Kiežby som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov). 3"Naťahujú si kušu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivosť zavládli v krajine, veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán. 4Chráňte sa každý svojho blížneho, nedôverujte vlastnému bratovi, lebo každý brat podvádza a každý priateľ zháňa ohovárky. 5Všetci sa podvádzajú vzájomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v lživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť. 6Útlak za útlakom, podvod za podvodom! Zdráhali sa poznať ma," hovorí Pán. 7Nuž toto hovorí Pán zástupov: "Hľa, ja ich roztápam a skúmam; veď akože mám konať pre zločinnosť dcéry môjho ľudu? 8Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria podvodne. “Pokoj!” hovorí priateľovi, v sebe však zamýšľa lesť. 9Či ich nemám za to potrestať? - hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe?" 10Na vrchoch spustím plač a kvílenie a na lúkach púšte žalospev, veď sú vyhorené, nik tam neprejde, ani nepočuť hlasy stád; nebeské vtáčky a zverina ušla, utiekla.Novšie výstrahy
11"A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál, na brloh šakalov, z júdskych miest urobím púšť bez obyvateľov." 12Kto je taký múdry, že to pochopí? Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval? Pretože hynie krajina ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde. 13A pán hovorí: "Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním, 14ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia." 15Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou, 16rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím. 17Toto vraví Pán zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu; po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia." 18Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek, aby naše oči ronili slzy a spod našich mihalníc vyvierala vlaha. 19Veď čuj! Nárek počuť zo Siona: "Ako sme znivočení a zahanbení veľmi! Veď opúšťame krajinu, rozhádzali nám príbytky." 20Počujte, ženy, slovo Pánovo, vaše uši nech načúvajú slová jeho úst; naučte svoje dcéry nariekať a družka družku žalospev. 21Lebo smrť vchádza našimi oknami, vstupuje do našich palácov, vybíja deti z ulice a mladíkov z námestí.Nechváliť sa ničomnosťami
22Hovor! (Toto hovorí Pán:) "Mŕtvoly ľudí padajú ako hnoj na poli, ako snop za žencom, a nik ich nezdvihne." 23Toto hovorí Pán: "Múdry nech sa nechváli múdrosťou, silák nech sa nehonosí silou, boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom, 24ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán. 25Hľa, prídu dni a navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: 26Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce."