Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

6. kapitola

Nepriateľ sa blíži

1 Utečte, synovia Benjamínovi, z Jeruzalema preč! V Tekue trúbte na trúbe, nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu! Lebo od severu hrozí nešťastie a veľké pustošenie.
2 Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím. 3 Prídu k nej pastieri so svojím stádom, postavia vôkol nej stany a každý vypasie svoj úsek. 4 "Chystajte proti nej boj! Hor sa, tiahnime cez poludnie! Beda nám, veď skláňa sa deň a večerné tiene sa predlžujú! 5 Hor sa, tiahnime v noci a spustošme jej paláce!" 6 Lebo takto vraví Pán zástupov: "Vytínajte stromy, stavajte násyp proti Jeruzalemu. Je mestom navštívenia: je v ňom samé násilie. 7 Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, násilie a útlak počuť v ňom, pred tvárou mám stále rany a jazvy. 8 Prijmiže výstrahu, Jeruzalem, by sa mi od teba neodtrhla duša, aby som z teba neurobil púšť, neobývanú krajinu."

Nekajúcnosť

9 Toto hovorí Pán zástupov: "Dôkladne pooberajú hrozno, zvyšky Izraela. Prilož ruku ako vinohradník na jeho vinič!"
10 Proti komuže mám hovoriť a svedčiť, aby počuli? Ucho, hľa, majú neobrezané, nemôžu počuť, Pánovo slovo, hľa, je im na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11 Plný som Pánovho hnevu, zunovalo sa mi zdržovať ho. "Vylejem ho na deti na ulici aj na hlúčok mladíkov. Áno, i muža chytia so ženou, starca s tým, čo doplnil vek. 12 Ich domy prejdú na cudzích, polia a ženy podobne, pretože vystriem ruku proti obyvateľom krajiny," hovorí Pán. 13 Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod. 14 Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: "Pokoj, pokoj!" Ale pokoja niet! 15 Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. "Preto padnú s tými, čo budú padať, klesnú, až ich navštívim" - hovorí Pán.

Zatvrdnutý odboj ľudu

16 Toto hovorí Pán: "Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu." Ale povedali: "Nepôjdeme!"
17 Postavil som nad vás strážcov: "Pozorujte na hlas trúby!" Ale povedali: "Nebudeme pozorovať." 18 Preto počujte, národy a ktorí pasiete ich stáda! 19 Počuj, zem: "Hľa, ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď na moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli! 20 Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia." 21 Preto takto hovorí Pán: "Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky a potknú sa na nich otcovia a synovia naraz, občan a priateľ zahynú."

Vpád nepriateľa

22 Toto hovorí Pán: "Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.
23 Držia kušu a kopiju, ukrutní sú a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Sionská." 24 "Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku." 25 Nechoďte na pole a nekráčajte po ceste, lebo meč nepriateľa, hrôza je zôkol-vôkol. 26 Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám! 27 Ustanovil som ťa za vyzvedača pre svoj ľud, aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty. 28 Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení. 29 Mech horí, v ohni mizne olovo, roztápač roztápa nadarmo: zločincov nemožno vylúčiť. 30 Striebrom odhodeným ich volajú, pretože Pán ich odhodil.