20. kapitola
1 Lenže kňaz Pášur, syn Imerov - bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom -, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo. 2 Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme. 3 Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: "Pán ťa nebude volať Pášur, ale “Hrôza zôkol-vôkol”. 4 Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5 A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady júdskych kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6 A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval." Trpká ponosa proroka
7 Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol. Som na posmech celý deň, každý sa mi posmieva. 8 Kedykoľvek hovorím, len kričím: "Násilie a lúpež!" volám. Veď Pánovo slovo mi slúži na hanbu a výsmech celý deň! 9 I myslel som: "Nespomeniem si naň a nebudem viac hovoril v jeho mene," ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal, no nevládal som. 10 Veď počúvam potupy mnohých (hrôza zôkol-vôkol): "Udávajte, nech ho oznámime!" Aj každý, kto mi bol priateľom, striehne na môj pád: "Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom!" 11 Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina, nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu, zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli, hanbou večnou, nezabudnuteľnou. 12 Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého, čo prezrieš myseľ a srdce, nechže vidím na nich tvoju pomstu, veď som tebe zveril svoj spor. 13 Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď život bedára vytrhol z ruky zločincov! Prorok zlorečí svojmu osudu
14 Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil! Deň, v ktorý ma porodila matka, nech nie je požehnaný! 15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi: "Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" - a naplnil ho radosťou. 16 Nech je muž ten ako mestá, ktoré rozvrátil Pán bez milosti. Za rána nech počuje krik a lomoz v poludňajšom čase! 17 Pretože ma neusmrtil v lone, aby mi bola matka hrobom, jej život večne ťarchavý. 18 Prečože som vyšiel z lona vidieť bolesť a utrpenie, aby sa v hanbe míňali moje dni?