Dve percentá (2 %)

49. kapitola

1 Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno. 2 ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval. 3 A riekol mi: "Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť." 4 Ja však som povedal: "Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu." Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha. 5 Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou. 6 Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!" 7 Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: "Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil." 8 Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá 9 A povedal väzňom: “Vyjdite!” a tým, čo sú vo tme: “Zjavte sa!”

Pán bude pastierom svojich

Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva.
10 Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí. 11 Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia. 12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny." 13 Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Potecha Siona

14 Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol."
15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. 16 Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou. 17 Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba. 18 Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha. 19 Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia. 20 Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: "Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!" 21 A budeš si vravieť v sebe: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?" 22 Toto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú. 23 Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."

Nepriateľov Boh porazí

24 Či možno odobrať korisť obrovi ? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?
25 Áno, takto hovorí Pán: "Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím. 26 Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."