Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

47. kapitola

Potupa Babylonu

1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou.
2 Vezmi si mlynček a múku meľ, odhaľ si závoj, odhrň vlečku, obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky! 3 Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik. 4 Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá, Svätým Izraela. 5 Seďže ticho a choď do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať paňou kráľovstiev. 6 Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk; nemala si k nim ľútosti, zaťažila si starcov svojím jarmom veľmi. 7 A riekla si: "Večne budem paňou," nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho.

Márnosť čarodejstiev

8 Teraz však čuj toto, zmäkčilá, čo tróniš v bezpečí, čo si v srdci hovoríš: "Ja a nikto viac! Nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám."
9 Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev. 10 Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: "Nik ma nevidí." Tvoja múdrosť a tvoja veda - tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: "Ja a nikto viac!" 11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš. 12 Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš! 13 Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba. 14 Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí. 15 Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.