22. kapitola
a) Skaza mesta
1 Výrok nad údolím videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy, 2 plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce? Tvoji zomrelí nepomreli mečom. 3 Všetci tvoji vodcovia razom utiekli ukrutne spútaní, všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní, utiekli ďaleko. 4 Preto hovorím: "Odvráťte sa odo mňa! Horko zaplačem. Nesnažte sa potešiť ma nad skazou dcéry môjho ľudu!" 5 Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia drží Pán, Jahve zástupov. V údolí videnia podkopávajú múr a krik je proti hore. 6 Elam zdvihol tulec; na vozoch ľudia, jazdci, a Qír obnažil štít. 7 Tvoje krásne údolia sú plné vozov a jazdci sa pevne postavili k bráne. 8 Odňal závoj Júdovi; v ten deň si hľadel na zbrojnicu Lesného domu. 9 Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín, zhromažďujete vodu do Dolného rybníka, 10 sčitujete domy Jeruzalema, rúcate domy na opevnenie múrov 11 a robíte struhu medzi dvoma múrmi vodám starého rybníka. Nepozriete však na toho, ktorý to urobil, a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte. 12 A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň: "Plačte a nariekajte, ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!" 13 Ale, hľa, plesanie a radosť, zabíjajú statok a režú ovce, jedia mäso a pijú víno: "Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!" 14 I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov: "Veru vám nebude odpustený tento hriech, pokiaľ neumriete" - hovorí Pán, Jahve zástupov. b) Sobna a Eliakim
15 Toto hovorí Pán, Jahve zástupov: "Choďže k tomu úradníkovi, k Sobnovi, správcovi domu: 16 “Čože tu máš a kohože tu máš, že si si tu vytesal hrob?” Vysoko vytesal svoj hrob, v skale si vydlabal príbytok. 17 Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák, a pevne ťa zohne, 18 silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta do šírošírej krajiny. Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy, ty hanba domu tvojho pána! 19 Odstránim ťa z tvojho miesta a zvrhnem ťa z tvojho postavenia. 20 V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, syna Helkiáša, 21 a oblečiem ho do tvojho rúcha, opášem ho tvojím pásom a dám mu do rúk tvoju moc. I bude otcom obyvateľom Jeruzalema a Júdovmu domu. 22 Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí. 23 Osadím ho ako kôl na pevnom mieste, že bude slávnym trónom domu svojho otca. 24 Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy. 25 V ten deň - hovorí Pán zástupov - vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste, vyvalí sa a padne, i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom, lebo to vyriekol Pán."