2. kapitola
Nadpis
1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.Mesiášske Kráľovstvo, slávna Božia hora
2Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. 3Prídu mnohé kmene a povedia: "Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi." Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema. 4Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. 5Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!Národ ide za bohatstvom a modlami
6Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú. 7Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom. 8Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty: 9a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to!Zahynie bohatstvo i modly
10Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy. 11Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň. 12Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené. 13Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu, 14nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami, 15nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom, 16nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou. 17Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň, 18modly však úplne zmiznú. 19Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem. 20V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom, 21aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem. 22Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať?