17. kapitola
Skaza Damasku a Aramu
1 Výrok nad Damaskom: "Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín. 2 Opustené budú mestá Aroeru, budú patriť stádam, tam budú ležať a nik ich neodstraší. 3 Zhynie bašta Efraimu a kráľovstvo Damasku, so zvyškami Aramu bude ako so slávou synov Izraela" - hovorí Pán zástupov. Trest Izraela
4 "V ten deň zdrobnie Jakubova sláva a tučnosť jeho tela schradne. 5 A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá a jeho rameno obžína klasy v údolí Refaim. 6 Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu" - hovorí Pán, Boh Izraela. 7 "V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho. 8 Nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, a nebude pozerať na to, čo vytvorili jeho prsty, na ašery a slnečné stĺpy. 9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov, ktoré opustili pred synmi Izraela, a bude pustatinou. 10 Veď si zabudol na Boha, svoju spásu, a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul, preto len saď rozkošné sady a cudzím viničom ich vysádzaj! 11 V deň, keď zasadíš, ohraď a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu: unikne žatva v deň choroby a nezhojiteľnej bolesti." Rýchly pád asýrskeho vojska
12 Beda, hukot mnohých národov, hučia ako hukot morí! Burácanie národov, burácajú ako burácanie ohromných vôd. 13 Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd, ale zahriakne ich a ujdú ďaleko; budú hnané ako pleva vetrom a ako krútňava povíchricou. 14 Za večera, hľa, zdesenie, pred ránom ho už niet! To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.