Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

8. kapitola

Nové kňazstvo a nová svätyňa

1 Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach
2 ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek. 3 Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. 4 Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. 5 No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: "Hľaď," povedal mu, "aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu." 6 Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. 7 Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. 8 Lebo keď ich karhá, hovorí: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; 9 nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. 10 Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11 A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: “Poznaj Pána,” lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, 12 pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem." 13 Keď povedal "novú", vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.