42. kapitola
Jakubovi synovia idú prvý raz do Egypta
1 Keď sa Jakub dozvedel, že v Egypte majú obilie, povedal svojim synom: "Prečo hľadíte jeden na druhého?" 2 A pokračoval: "Pozrite, počul som, že v Egypte majú obilie. Choďte ta a nakúpte pre nás obilia, aby sme ostali na žive a nepomreli!" 3 I vybralo sa desať Jakubových synov do Egypta nakúpiť obilia. 4 Ale Jozefovho brata Benjamína Jakub neposlal s jeho bratmi, vravel, že by sa mu mohlo prihodiť nešťastie. 5 Takto prišli aj Izraelovi synovia medzi tými, čo putovali nakúpiť obilie. V krajine Kanaán bol totižto hrozný hlad. 6 A Jozef bol tým vladárom nad zemou, ktorý všetkým národom zeme predával obilie. Keď ta teda bratia došli, poklonili sa mu až po zem. 7 Len čo Jozef videl svojich bratov, poznal ich. Správal sa však voči nim ako cudzí a prísno sa s nimi rozprával. Povedal im: "Odkiaľ ste prišli?" Oni odpovedali: "Z krajiny Kanaán nakúpiť živobytie." 8 A kým Jozef poznal svojich bratov, oni ho nepoznali. 9 A Jozef si spomenul na sny, ktoré mal o nich. Tu im povedal: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste sem, aby ste vyzvedeli, kde má táto krajina neopevnené miesta!" 10 Oni mu však vraveli: "Nie, pane! Naozaj, tvoji sluhovia prišli len živobytie nakúpiť! 11 My všetci sme synovia jedného muža. Počestní sme my ľudia. Tvoji sluhovia nie sú nijakí vyzvedači!" 12 Ale on im tvrdil: "Nie tak! Vy ste sem prišli, aby ste vyzvedeli, kde má táto krajina neopevnené miesto!" 13 Oni opakovali: "Nás, tvojich sluhov, je dvanásť. Bratia sme, synovia jedného muža v kanaánskej krajine; a uver, najmladší je toho času pri našom otcovi a jedného už niet!" 14 Tu im Jozef povedal: "Je to tak, ako hovorím: Vyzvedači ste! 15 V tomto vás vyskúšam. Pri faraónovom živote! Neodídete odtiaľto, kým sem nepríde váš najmladší brat. 16 Pošlite jedného z vás, nech privedie vášho brata, vy však budete vo väzení! A vyskúšajú sa vaše výpovede, či sú vaše reči pravdivé alebo nie. Pri faraónovom živote! Vy ste vyzvedači!" 17 Potom ich dal spolu na tri dni do väzenia. Jozef skúša svojich bratov
18 Na tretí deň im Jozef povedal: "Ak chcete žiť, musíte to urobiť! Ja som taký, ktorý sa bojí Boha. 19 Ak ste počestní ľudia, nech ostane jeden z vašich bratov v dome vášho väzenia a vy si naberte pre svoju hladujúcu rodinu obilie a choďte! 20 Ale svojho najmladšieho brata priveďte ku mne, aby sa dokázalo, že sú vaše reči pravdivé, a aby ste neprišli o život." Oni urobili, ako rozkázal, 21 a medzi sebou si vraveli: "Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, ale my sme nepočúvali. Za to doľahlo na nás toto trápenie." 22 A Ruben im vyčitoval takto: "Nevravel som vám: Nepreviňte sa proti chlapcovi!? No vy ste nechceli ani počuť. Hľa, teraz sa vyžaduje od nás jeho krv!" 23 Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo (obyčajne) bol pri nich tlmočník. 24 I odvrátil sa od nich a plakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi. Nato dal spomedzi nich chytiť Simeona a pred ich očami ho dal zviazať. 25 Potom Jozef rozkázal, aby im vrecia naplnili obilím, aby každému jeho peniaze vložili do jeho vreca a aby im dali aj potravy na cestu. Keď im takto pripravili, 26 oni naložili obilie na svoje osly a odišli odtiaľ. 27 Tu jeden z nich otvoril vrece, aby v nocľahárni nakŕmil svojho osla, a zbadal svoje peniaze. Boli tam na vrchu vo vreci. 28 I povedal svojim bratom: "Našli sa moje peniaze! Tu v mojom vreci!" Tŕpli od údivu, s chvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: "Prečo nám to Boh urobil?!" 29 Keď potom došli k svojmu otcovi v krajine Kanaán, rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo, a vraveli: 30 "Muž, ktorý je pánom krajiny, tvrdo s nami nakladal a pokladal nás za vyzvedačov v krajine. 31 Povedali sme mu: "My sme počestní ľudia, nie sme nijakí vyzvedači. 32 Sme dvanásti bratia, synovia nášho otca; jedného už niet a najmladší je pri našom otcovi v kanaánskej krajine." 33 Ale muž, pán tej krajiny, nám povedal: "Podľa toho poznám, že ste počestní ľudia: Nechajte jedného z bratov tu u mňa! Potom si naberte pre svoju hladujúcu rodinu a choďte! 34 Musíte mi však priviesť svojho najmladšieho brata, aby som sa presvedčil, že nie ste vyzvedači, ale počestní ľudia. Vášho brata vám len potom vydám a vy sa budete voľne pohybovať v krajine."" 35 A keď vysýpali vrecia, každý našiel vo svojom vreci svoje peniaze. Keď aj so svojím otcom videli peniaze, naľakali sa. 36 Tu im povedal ich otec Jakub: "Okrádate ma (o deti)! Niet Jozefa, Simeona niet a chcete odviesť aj Benjamína! Toto všetko sa na mňa valí!" 37 Vtedy Ruben povedal svojmu otcovi: "Oboch mojich synov môžeš zabiť, ak ti ho neprivediem späť. Spoľahni sa na mňa, ja ti ho dovediem!" 38 On však povedal: "Môj syn nepôjde s vami. Jeho brat je mŕtvy a on ostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, po ktorej pôjdete, zármutkom by ste priviedli moje šediny do podsvetia."