37. kapitola
1 Jakub sa osadil v krajine, kde sa zdržiaval jeho otec ako prišelec, v krajine Kanaán. Žiarlivosť Jozefových bratov
2 Toto sú dejiny Jakubovej rodiny: Jozef mal sedemnásť rokov a pásaval so svojimi bratmi ovce. Bol ešte chlapec, keď bol so synmi otcových žien Baly a Zelfy. A potom Jozef doniesol o nich otcovi zlé zvesti. 3 Izrael miloval najviac zo všetkých synov Jozefa, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dával mu robiť pestrofarebnú tuniku. 4 Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať. 5 A keď mal raz Jozef sen a rozpovedal ho svojim bratom, znenávideli ho ešte väčšmi. 6 Povedal im: "Počujte, aký som mal sen! 7 Boli sme na poli zamestnaní viazaním snopov a tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Tu sa vaše snopy postavili dokola a klaňali sa môjmu snopu!" 8 Bratia mu povedali: "Vari chceš nad nami kraľovať alebo panovať?" A znenávideli ho ešte viac pre jeho sen a pre jeho reči. 9 A mal ešte iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. Hovoril: "Opäť som mal sen! Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo." 10 Toto rozprával svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil výčitky a vravel mu: "Čo je to za sen, čo si mal? Hádam ja, tvoja matka a tvoji bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po zem?" 11 A jeho bratia žiarlili, ale otec si to zapamätal. 12 Raz odišli jeho bratia pásť ovce svojho otca k Sichemu. 13 Vtedy povedal Izrael Jozefovi: "Tvoji bratia pasú pri Sicheme, chcem ťa poslať za nimi." On mu odpovedal: "Dobre, pôjdem." 14 Na to mu povedal: "Len choď a pozri, či sa dobre vodí tvojim bratom a ovciam. A dones mi zvesť!" Tak ho poslal z hebronského údolia a došiel do Sichemu. 15 Keď potom blúdil po poli, stretol istého muža, ktorý sa ho opýtal: "Kohože hľadáš?" 16 On odvetil: "Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú?" 17 Muž mu povedal: "Odišli odtiaľto ďalej, ale počul som ich hovoriť: "Poďme do Dotainu!"" A Jozef šiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine. Bratia predávajú Jozefa
18 Keď ho zďaleka zazreli, prv, ako k nim došiel, sa dohodli, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: "Tamto ide snár! 20 Poďme, zabijeme ho a hodíme ho do cisterny! A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa uvidí, čo značia jeho sny!" 21 Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: "Neberme mu život!" 22 A Ruben im vravel ďalej: "Neprelievajte nijakú krv! Hoďte ho do tej cisterny, čo je na pustine! Len nevzťahujte naň ruky!" To preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a priviesť k svojmu otcovi. 23 A len čo došiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi jeho tuniku, tú pestrofarbistú tuniku, čo mal na sebe, 24 chytili ho a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, voda v nej nebola. 25 Potom si posadali a jedli a keď zdvihli oči, videli, že prichádza karavána Izmaelitov od Galaádu. Ich ťavy boli obťažené balzamom, mastixovou živicou a ladanumom; boli s tým na ceste do Egypta. 26 Tu povedal Júda svojim bratom: "Čo budeme mať z toho, keď nášho brata zahubíme a zatajíme jeho krv? 27 Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo!" A jeho bratia súhlasili. 28 Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta. 29 Keď sa Ruben vrátil k cisterne, Jozefa tam už nebolo. Roztrhol si šaty, 30 vrátil sa k svojim bratom a povedal: "Chlapca tu už niet! A kde sa ja podejem?" 31 Oni vzali Jozefovu tuniku, zabili kozľa a namočili tuniku do krvi. 32 A po poslovi dali tuniku zaniesť svojmu otcovi s odkazom: "Toto sme našli. Pozri, či to je tunika tvojho syna alebo nie!" 33 Keď si to obzrel, povedal: "Tunika môjho syna! Divá zver ho zožrala! Roztrhaný, roztrhaný je Jozef!" 34 A Jakub si roztrhol šaty, obliekol si smútočný odev a dlhý čas smútil za svojím synom. 35 Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: "V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi." Tak ho oplakával jeho otec. 36 No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi, veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.