34. kapitola

1 I vyšla raz Liina dcéra Dina, ktorú ona porodila Jakubovi, aby si obzrela dcéry toho kraja. 2 Keď ju videl Sichem, syn kniežaťa toho kraja Hemora Hevejského, chytil ju, obcoval s ňou a znásilnil ju, 3 ale aj jeho srdce liplo na Jakubovej dcére Dine, zamiloval sa do dievčaťa a milo sa k nemu správal. 4 I vravel Sichem svojmu otcovi Hemorovi: "Uchádzaj sa za mňa o toto dievča, nech je mojou ženou." 5 Aj Jakub sa dopočul, že jeho dcéra Dina bola zneuctená, keďže však jeho synovia boli na poli pri dobytku, mlčal o tom až do ich návratu. 6 Sichemov otec Hemor zašiel k Jakubovi, aby sa s ním porozprával. 7 Jakubovi synovia práve prišli z poľa a keď počuli, čo sa stalo, zarmútili sa a zahoreli veľkým hnevom, lebo tým, že on obcoval s Jakubovou dcérou, spáchal nehanebnosť v Izraeli. A to sa nemalo stať. 8 Hemor im vravel: "Srdce môjho syna visí na vašej dcére. Dajte mu ju za ženu! 9 Spojme sa navzájom manželstvami: vy nám dajte vaše dcéry a zoberte si naše dcéry 10 a zostaňte bývať u nás! Krajina je pre vás otvorená, ostaňte tu, voľne sa v nej pohybujte a natrvalo sa v nej osaďte!" 11 Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: "Len keby som našiel milosť vo vašich očiach! Čokoľvek budete žiadať, vďačne dám. 12 Pýtajte odo mňa vysoké výkupné a dary a ja dám, čokoľvek budete odo mňa žiadať. Len mi to dievča dajte za ženu!" 13 Jakubovi synovia však ľstivo odpovedali Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi, lebo zneuctil ich sestru Dinu. 14 Povedali im: "My nemôžeme urobiť takú vec, žeby sme dali našu sestru neobrezanému mužovi. Veď by to bola pre nás hanba. 15 Len vtedy sa s vami ujednáme, keď sa stanete takými, ako sme my a obreže sa u vás každý muž. 16 Potom vám dáme naše dcéry a budeme si brať vaše dcéry a zostaneme u vás bývať a bude z nás jeden ľud. 17 Ale ak nepristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme si našu dcéru a odídeme!" 18 Ich návrh sa zapáčil Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovi 19 a mládenec neotáľal uskutočniť tú vec, lebo mal rád Jakubovu dcéru. On bol najváženejší z celého domu svojho otca. 20 Tu Hemor a jeho syn Sichem išli k bráne svojho mesta a hovorili mužom svojho mesta: 21 "Tí mužovia sú pokojamilovní. Nech ostanú v krajine bývať a nech sa v nej voľne pohybujú. Hľa, krajina je pre nich na všetky strany dosť priestranná. Ich dcéry si budeme brať za ženy a naše dcéry dáme zasa im (za ženy). 22 Tí mužovia sa však s nami ujednajú na tom, že ostanú u nás bývať a že z nás bude jeden ľud, iba ak sa dá každý muž u nás obrezať, ako sú oni obrezaní. 23 Či ich čriedy, majetok a všetok ich dobytok nebude náš? Len im urobme po vôli, aby ostali u nás!" 24 I súhlasili s Hemorom a s jeho synom Sichemom všetci, ktorí prišli k bráne svojho mesta; a dali sa obrezať všetci mužovia, vonkoncom všetci, ktorí vyšli k bráne svojho mesta. 25 Na tretí deň však, keď mali horúčku, vzali dvaja Jakubovi synovia, Dinini bratia Simeon a Lévi, meče, prepadli nič netušiace mesto a pobili všetkých mužov. 26 Ostrím meča zabili aj Hemora a jeho syna Sichema, potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a odišli. 27 Ostatní Jakubovi synovia sa vrhli na pobitých a vyrabovali mesto, pretože zneuctili ich sestru. 28 Ich ovce, dobytok a osly, čo boli v meste a na poli, vzali so sebou. 29 Všetok ich majetok, všetky ich deti a ich ženy odviedli ako zajatcov a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch. 30 Jakub však povedal Simeonovi a Lévimu: "Do nešťastia ste ma vohnali, lebo ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaánčanom a Ferezejcom. A ja mám len málo mužov. Ak sa oni spoločne postavia proti mne a budú ma biť, tak vyjdem navnivoč aj so svojím domom." 31 Oni však odpovedali: "Vari mohol s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?!"