15. kapitola
PÁNOVA ZMLUVA S ABRAMOM.
1Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: „Neboj sa, Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!“2Abram odpovedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“3A Abram pokračoval: „Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!“4Ale Pán mu povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona.“5Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo!“6Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.7Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“8On odpovedal: „Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“9Pán mu odpovedal: „Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!“10On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal.11Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal.12A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma.13A (Pán) povedal Abramovi: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať.14Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.15Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.16Ale vo štvrtom pokolení sa sem vrátia, lebo ešte nie sú dovŕšené neprávosti Amorejčanov.“17Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky.18V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat;19Kenejcov, Kenezejcov, Kadmoncov,20Hetejcov, Ferezejcov a Refaimcov,21Amonitov, Kanaánčanov, Gergezejčanov a Jebuzejcov.“