4. kapitola
1 Mojžiš namietal: "A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: “Nezjavil sa ti Pán!”?" 2 Pán mu povedal: "Čo to máš v ruke?" On odvetil: "Palicu." 3 A on vravel: "Hoď ju na zem!" Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. 4 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Načiahni ruku a chyť ho za chvost!" A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. 5 "To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." 6 A Pán mu hovoril ďalej: "Vlož si ruku do záňadria!" I vložil si ruku do záňadria a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. 7 Potom mu povedal: "Opäť si vlož ruku do záňadria!" On opäť vložil ruku do svojho záňadria a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. 8 "A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku. 9 A ak by neverili ani týmto dvom zázrakom a nepočúvali by tvoj hlas, potom vezmi trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na suchej zemi na krv." 10 Nato Mojžiš povedal Pánovi: "Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk." 11 Pán mu odvetil: "A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? 12 A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!" 13 On však odpovedal: "Prosím, Pane, pošli niekoho iného!" 14 Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: "Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. 15 Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16 On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh. 17 Túto palicu si však zober do ruky, ňou budeš robiť zázraky!" Mojžiš odchádza z Madiánska
18 Tu Mojžiš šiel a vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: "Chcel by som ísť navštíviť svojich bratov v Egypte a pozrieť sa, či ešte žijú." Jetro odpovedal Mojžišovi: "Len choď v pokoji!" 19 A Pán povedal Mojžišovi ešte v Madiánsku: "Choď, vráť sa do Egypta, veď všetci, čo ti číhali na život, sú mŕtvi!" 20 Mojžiš vzal svoju ženu a svojich synov, vyložil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si však vzal Božiu palicu. 21 A pán mu ešte povedal: "Keďže sa vraciaš do Egypta, dávaj pozor, aby si urobil pred faraónom všetky tie zázraky, nad ktorými som ti dal moc. Ja však zatvrdím jeho srdce a on neprepustí ľud. 22 Potom povieš faraónovi: Toto hovorí Pán: “Izrael je môj prvorodený syn.” 23 Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil! Ty si však odmietol prepustiť ho. Preto ja usmrtím tvojho prvorodeného syna." 24 Na ceste počas nočného oddychu sa však naň oboril Pán a chcel ho usmrtiť. 25 Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna a dotkla sa jeho nôh a povedala: "Ženíchom krvi si mi!" 26 Potom ho nechal, lebo povedala: "Ženíchom krvi si pre obriezku." Mojžiš a Áron vystupujú pred ľud v Egypte
27 Pán hovoril aj Áronovi: "Choď na púšť naproti Mojžišovi!" On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28 A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. 29 Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. 30 Áron im predniesol všetky slová, ktoré Pán hovoril Mojžišovi, a on robil zázraky pred očami ľudu 31 a ľud uveril. A keď počuli, že Pán (sústrastne) pozoroval Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.