Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

1 Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec. 2 Ak pristihnú zlodeja, keď sa dobýva do domu, alebo keď ho podkopáva, a porania ho tak, že zomrie, ten, čo ho poraní, nebude vinný za jeho krv. 3 Ale ak to urobí po východe slnka, je vinný za jeho krv. - Zlodej musí dať náhradu. Ak však nemá nič, treba ho predať za ukradnutú vec. 4 Keď sa ukradnutá vec, býk, osol alebo ovca nájde u neho živá, dá dvojnásobnú náhradu. 5 Ak niekto urobí škodu na poli alebo na vinici, alebo pustí svoj statok a ten sa pasie na cudzom poli, nahradí najlepším zo svojho poľa a najlepším zo svojej vinice. (Podľa odhadu škody.) 6 Ak sa vznieti oheň, zachváti tŕnie a potom spáli obilie v stohoch alebo ešte na poli, ten, kto oheň rozložil, nahradí škodu.

O uschovaných veciach

7 Ak si dá niekto inému do úschovy peniaze alebo iné cenné predmety a niekto ich v jeho dome ukradne, tak zlodej, ak sa nájde, nahradí to dvojnásobne.
8 Ak sa však zlodej nenájde, tak majiteľ domu sa dostaví pred sudcov (a odprisahá), že nesiahol po majetku svojho blížneho. 9 V prípade každej sprenevery, či už ide o býka, osla, ovcu, plášť alebo o čokoľvek, čo sa stratilo a majiteľ by o tom tvrdil: "To je ono!", záležitosť oboch príde pred sudcov. A ten, koho sudcovia vyhlásia za vinníka, musí svojmu blížnemu dať dvojnásobnú náhradu. 10 Ak niekto dá inému do opatery osla, býka alebo ovcu, alebo hocijaké dobytča a ono odhynie alebo sa dokaličí alebo ho odvlečú tak, že to nik nevidel, 11 medzi oboma rozhodne prísaha pred Pánom, že nesiahol na majetok svojho blížneho. Majiteľ sa musí s tým uspokojiť a ten nemusí dať náhradu. 12 Ak mu ho však ukradli, dá majiteľovi náhradu. 13 Ak mu ho roztrhali, nech ho donesie na dôkaz. Za roztrhané nemusí dávať náhradu. 14 Kto si od iného niečo vypožičia a dokaličí sa to alebo odkape, tak musí dať, ak majiteľ nebol pri tom, plnú náhradu. 15 Keď bol však majiteľ pri tom, nemusí dávať náhradu. Ak bolo najaté, dostane jeho nájomné.

Zvláštne ustanovenia

16 Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená, a bude s ňou obcovať, zaplatí svadobný dar a vezme si ju za manželku!
17 Ale ak mu ju jej otec nijako nechce dať, zaplatí toľko, koľko sa dáva panne do vena! 18 Čarodejnicu nenecháš nažive! 19 Kto bude obcovať so zvieraťom, musí zomrieť! 20 Kto prináša obetu bohom, okrem jedinému Pánovi, prepadne kliatbe smrti! 21 Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine! 22 Vdove a sirote nebudete krivdiť! 23 Ak im budeš krivdiť a oni budú volať ku mne, ja isto vypočujem ich volanie, 24 vzbĺkne môj hnev a pobijem vás mečom. Potom budú vaše ženy vdovami a vaše deti sirotami. 25 Ak požičiaš niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, peniaze, nebudeš sa k nemu správať ako vydierač! Nebudeš od neho žiadať úroky! 26 Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka! 27 Veď je to jeho jediný odev, jeho jediná prikrývka na jeho telo. V čom by spal? Ak bude ku mne volať, vypočujem ho, lebo som milosrdný. 28 Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť! 29 Z hojnosti svojho humna a z muštu svojho lisu neotáľaj odvádzať! 30 Prvorodeného zo svojich synov dáš mne! Takisto urobíš so svojím dobytkom a ovcami! Sedem dní ostane u svojej matky, na ôsmy deň ho odovzdáš mne! 31 Budete mi svätými ľuďmi! Mäso z roztrhaného na poli nebudete jesť! Hodíte to psom!