10. kapitola
Zjavenie sa anjela
1 V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo Danielovi, ktorý sa volá Baltazár, zjavené slovo. Slovo o veľkom utrpení je pravdivé. Pozoroval to slovo a vo videní dostal vysvetlenie. 2 V tých dňoch som bol ja, Daniel, v smútku za celé tri týždne. 3 Chutný chlieb som nezjedol, mäso a víno mi nevošlo do úst a vôbec som sa nepomazal, kým neprešli celé tri týždne. 4 Na dvadsiaty štvrtý deň prvého mesiaca som však bol pri brehu veľkej rieky, (je to Tigris). 5 Zdvihol som oči, díval som sa a hľa, človek odiaty do plátna a driek mal prepásaný ofazským zlatom. 6 Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár ako zjav blesku, jeho oči ako ohnivé fakle, jeho ramená a nohy ako svit ligotavého kovu a zvuk jeho reči ako hukot zástupu. 7 Videnie som videl ja, Daniel, sám, mužovia však, ktorí boli so mnou, videnie nevideli, iba sa ich zmocnil veľký strach a utekali sa schovať. 8 Ostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Nezvýšilo mi sily, ale aj môj výzor sa hrozne zmenil a neudržal som si silu. 9 Vtom som počul zvuk jeho slov. A len čo som počul zvuk jeho slov, padol som omdletý na tvár a ležal som tvárou k zemi. 10 Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane rúk 11 a povedal mi: "Daniel, miláčik, sleduj slová, ktoré ti ja hovorím, a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe." Kým mi hovoril tieto slová, vstal som s chvením. 12 I riekol mi: "Neboj sa, Daniel! Od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová a ja som prišiel pre tvoje slová. 13 Ale knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsať jeden dní a hľa, Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam pri kniežati perzského kráľa. 14 Prišiel som teda vyložiť, čo postihne na konci dní tvoj ľud, lebo o tých dňoch bude ešte videnie." 15 Kým mi hovoril tieto slová, sklonil som si tvár k zemi a mlčal som. 16 A hľa, ľudským spôsobom sa mi dotkol perí. Nato som otvoril ústa, a povedal som tomu, čo stál proti mne: "Pane môj, pri videní som sa zvíjal od bolesti a neostalo vo mne sily. 17 Ako by teda mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom? Veď vo mne odteraz niet sily, ani dych nezostal vo mne!" 18 Vtom sa ma znova dotkol ten, čo vyzeral ako človek a posilňoval ma. 19 I povedal mi: "Neboj sa, miláčik, pokoj s tebou, posilni, posilni sa!" A kým hovoril so mnou, nadobudol som silu a vravel som: "Hovor, môj pane, veď si ma posilnil!" 20 Hovoril teda: "Či vieš, prečo som prišiel k tebe? A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; 21 a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.