Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

14. kapitola

Návrat Absolóna

1 Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi.
2 Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym! 3 Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť." A Joab jej vložil do úst slová. 4 Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: "Pomôž, kráľu!" 5 Kráľ sa jej spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho. 7 A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: “Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!” Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi." 8 Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech." 9 Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: "Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný." 10 Kráľ povedal: "Ak ti niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!" 11 Odpovedala: "Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!" Odpovedal: "Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!" 12 Vtedy žena vravela: "Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?" Odpovedal: "Vrav!" 13 Žena povedala: "Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec! 14 Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba. 15 Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky. 16 Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna. 17 Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!" 18 Vtedy kráľ povedal žene: "Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!" Žena odpovedala: "Nech hovorí môj kráľovský pán!" 19 A kráľ povedal: "Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?" Žena vravela: "Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová. 20 Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi." 21 Potom kráľ hovoril Joabovi: "Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!" 22 Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: "Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu." 23 Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24 Vtedy kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!" Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel. 25 V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby. 26 A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy. 27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu. 28 Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel. 29 Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť. 30 Vtedy povedal sluhom: "Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte a podpáľte ho!" A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: "Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.") 31 Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: "Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?" 32 Absolón odpovedal Joabovi: "Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!" 33 Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.