Predchádzajúca kapitola

18. kapitola

SPOJENECTVO JOZAFATA S ACHABOM.

1Jozafat mal teda množstvo bohatstva a slávy.I dal sa do príbuzenstva s Achabom.
2Po rokoch išiel k Achabovi dolu do Samárie. Achab dal preň a pre ľud, ktorý bol s ním, zabiť množstvo oviec a hoviad a nahovoril ho na výpravu proti Ramotu v Galaáde.3Izraelský kráľ Achab sa spýtal judského kráľa Jozafata: „Pôjdeš so mnou do Ramotu v Galaáde?“ Odpovedal mu: „Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; vo vojne budem s tebou.“4Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!“5Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a spýtal sa ich: „Máme ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde, alebo to nechať?“ Odpovedali: „Tiahni, Boh ho dá do ruky kráľa.“6Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?“7Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: „Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého sa môžeme dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale vždy len nešťastie. Je to Jemlov syn Micheáš.“ Jozafat povedal: „Nech kráľ nehovorí tak!“8Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: „Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!“9Izraelský kráľ a judský kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha každý na svojom tróne; sedeli na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi.10Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: „Toto hovorí Pán: Týmto dokoleš Aramejčanov do zániku.“11A všetci proroci prorokovali podobne: „Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa.“12Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: „Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!“13Ale Micheáš odpovedal: „Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán.“14Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: „Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to mám nechať?“ Odpovedal: „Tiahnite, budete mať úspech a dostanú sa do vašej ruky!“15Ale kráľ mu vravel: „Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?“16Odpovedal: „Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: ‚Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!‘“17Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?“18A tamten pokračoval: „Nuž počujte slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť po jeho pravej i ľavej strane.19A Pán povedal: ‚Kto chce podviesť izraelského kráľa Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?‘ Nato hovoril jeden tak, druhý onak.20Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: ‚Ja ho podvediem!‘ A Pán sa ho spýtal: ‚Ako?‘21Odpovedal: ‚Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ On povedal: ‚Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!‘22Pán teda vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie.“23Vtom pristúpil syn Kanaána, Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: „Ktorouže cestou odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“24Ale Micheáš odpovedal: „To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval.“25Kráľ Izraela povedal: „Chyťte Micheáša a zaveďte ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi26a povedzte: Takto hovorí kráľ: Tohto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne nevrátim!“27Micheáš však odvetil: „Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán.“ (A povedal: „Čujte to, všetci ľudia!“)28Kráľ Izraela a judský kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Gala áde.29Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, až pôjde do boja: „Ty sa však obleč do svojho rúcha!“ A tak sa izraelský kráľ preobliekol a tak išli do boja.30Aramejský kráľ však prikázal svojim veliteľom vozov: „Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!“31Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kráľ Izraela!“ Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol, Boh ich odviedol od neho.32A keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, obrátili sa preč od neho.33Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: „Obráť a vyvez ma z bojiska, som ranený!“34Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramejčanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo slnko.