Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

18. kapitola

1 A keď dokončil svoj rozhovor so Šaulom, Jonatánova duša sa privinula k Dávidovej duši a Jonatán ho miloval ako seba samého. 2 V ten deň ho Šaul pojal sebou a nedovolil mu vrátiť sa do domu jeho otca. 3 Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo ho miloval ako seba samého. 4 I vyzliekol si Jonatán plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi; aj svoj výstroj, aj svoj meč, aj svoju kušu, aj svoj opasok. 5 A Dávid úspešne vykonal všetko, čo mu Šaul zveril, preto ho Šaul postavil nad bojovníkov. A bol obľúbený u ľudu aj u Šaulovho služobníctva.

Šaul sa obráti proti Dávidovi

6 Ale keď vchádzali, keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca, vychádzali ženy zo všetkých izraelských miest so spevom a tancom v ústrety kráľovi Šaulovi, s bubnami, plesaním a harfami.
7 A natešené ženy nôtili a hovorili: "Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc." 8 Vtedy sa Šaul veľmi nahneval a nepáčila sa mu táto reč. Vravel: "Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali takých tisíc. Už mu chýba len kráľovstvo." 9 A od toho dňa Šaul na Dávida zazeral. 10 Na druhý deň zlý duch od Boha tak napadol Šaula, že zúril v dome. Dávid hral rukou na citare ako každý deň. Šaul mal v ruke kopiju. 11 Vtom Šaul vrhol kopiju a pomyslel si: "Priklincujem Dávida k múru." Ale Dávid sa mu dva razy uhol. 12 A Šaul sa bál Dávida, lebo s ním bol Pán, od Šaula sa však vzdialil. 13 Preto ho Šaul dal od seba preč a urobil ho plukovníkom; i vychádzal a prichádzal na čele ľudu. 14 V každom svojom podnikaní mal Dávid úspech, lebo s ním bol Pán. 15 Keď Šaul videl, že má veľké šťastie, bál sa ho. 16 Ale celý Izrael a Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal v ich čele.

Dávid a Šaulove dcéry

17 Vtedy povedal Šaul Dávidovi: "Pozri, svoju najstaršiu dcéru Merobu ti dám za manželku. Len mi buď hrdinom a bojuj Pánove boje!" Šaul si povedal: "Nech na ňom nie je moja ruka, nech je na ňom ruka Filištíncov!"
18 Dávid odpovedal Šaulovi: "Čo som ja a čo je môj život, rod môjho otca v Izraeli, že by som mal byť kráľovým zaťom?" 19 Ale keď prišiel čas, že Dávid mal dostať Šaulovu dcéru Merobu, dostal ju za manželku Hadriel z Mecholy. 20 Šaulova dcéra Michol sa zamilovala do Dávida. Oznámila to Šaulovi a bolo mu to povôli. 21 Šaul si vravel: "Dám mu ju, nech mu je na osídlo a nech je na ňom ruka Filištíncov!" A Dávidovi povedal Šaul druhý raz: "Teraz budeš mojím zaťom." 22 A svojim sluhom Šaul prikázal: "Vravte Dávidovi dôverne toto: Hľa, kráľ má v tebe záľubu, aj jeho služobníci ťa majú radi. Teraz budeš kráľovým zaťom." 23 Šaulovi sluhovia hovorili Dávidovi tieto veci do ušú. Ale Dávid odpovedal: "Zdá sa vám to také ľahké stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som človek chudobný a bezvýznamný!" 24 A služobníci oznámili Šaulovi: "Toto hovoril Dávid." 25 Šaul odpovedal: "Toto povedzte Dávidovi: Kráľ nežiada zásnubné, iba sto predkožiek Filištíncov, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch." Ale Šaul zamýšľal vrhnúť Dávida do ruky Filištíncov. 26 Sluhovia oznámili tieto slová Dávidovi a Dávidovi bolo po vôli stať sa (takto) kráľovým zaťom. 27 Ešte ani neubehli dni, keď sa Dávid zobral, išiel so svojím mužstvom a zabil dvesto Filištíncov. Ich predkožky Dávid doniesol a v plnom počte ich dal kráľovi, aby sa stal kráľovým zaťom. Nato mu Šaul dal svoju dcéru Michol za ženu. 28 Šaul teda videl a presvedčil sa, že s Dávidom je Pán. A Šaulova dcéra Michol ho milovala. 29 Preto sa Šaul aj naďalej Dávida bál. Tak sa stal Šaul Dávidovým ustavičným nepriateľom. 30 Filištínske kniežatá opätovne vyrážali; ale vždy, keď vyrazili, konal Dávid úspešnejšie ako všetci Šaulovi sluhovia a jeho meno bolo veľmi slávne.