Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať
Príhovor a prosba

10. kapitola

Vystúpenie Alexandra Balasa

1 Roku stošesťdesiateho pritiahol Alexander Epifanes syn Antiocha, a dobyl Ptolemaidu. Prijali ho a vyhlásil sa tam za kráľa.
2 Keď sa to dopočul kráľ Demetrius, zhromaždil veľmi veľké vojsko a vytiahol proti nemu do boja.

Demetriove sľuby

3 Zároveň poslal Demetrius Jonatánovi list, aby ho upokojil svojou veľkodušnosťou.
4 Povedal si totiž: "Poponáhľajme sa uzavrieť s ním prímerie prv, než by sa proti nám spojil s Alexandrom. 5 Zaiste sa rozpamätá na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu." 6 Splnomocnil ho zbierať vojsko a zaobstarávať si zbrane a byť s ním v priateľskom pomere. Ba nariadil, aby mu boli vydaní rukojemníci, ktorí boli (držaní) v hrade. 7 Nato sa Jonatán odobral do Jeruzalema a zreteľne prečítal list všetkému ľudu, aj tým, ktorí boli na hrade. 8 I preľakli sa náramne, keď počuli, že ho kráľ splnomocnil zbierať vojsko. 9 Hradná posádka vydala Jonatánovi rukojemníkov, ktorých potom odovzdal ich rodičom. 10 Jonatán sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto. 11 Nariadil robotníkom, aby vystavali niekdajšie múry a silno opevnili vrch Sion dookola štvorhrannými kameňmi. Aj tak urobili. 12 Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, vybudovaných Bakchidesom, sa rozutekali; 13 každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej vlasti. 14 Iba v Betsure zostali niektorí z tých, ktorí opovrhli Zákonom a prikázaniami, lebo tam bolo pre nich útočište.

Alexander Balas si získava Jonatána

15 Keď sa kráľ Alexander dopočul o prisľúbeniach, ktoré dal Demetrius Jonatánovi - rozprávali mu tiež o bojoch a udatných činoch, ktoré dokázal on a jeho bratia, ako aj o súženiach, ktoré si vytrpeli -,
16 povedal si: "Či by sme ešte našli takého mocného muža? Nože, urobme ho svojím priateľom a spojencom!" 17 Napísal teda list a poslal mu ho. Bol tohto znenia: 18 "Kráľ Alexander (posiela) svojmu bratovi Jonatánovi pozdrav! 19 Dopočuli sme sa o tebe, že si vplyvný a mocný muž a hoden toho, aby si bol naším priateľom. 20 Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza tvojho národa. Priateľ kráľa bude tvoj titul." Poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu. "Maj na zreteli naše spoločné záujmy a udržuj s nami priateľstvo!" 21 Jonatán sa obliekol do posvätného rúcha na slávnosť Stánkov siedmeho mesiaca stošesťdesiateho roku. Aj vojsko zhromaždil a zaobstaral množstvo zbraní.

Nové ponuky Demetriove

22 Keď sa Demetrius dopočul o týchto príhodách, povedal v rozmrzenosti:
23 "Ako sme len mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov? 24 Aj ja im napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby som si zaistil ich pomoc." 25 A poslal im list tohto znenia: "Kráľ Demetrius (posiela) židovskému národu pozdrav! 26 S veľkou radosťou sme počuli, že ste sa zachovali dohovoreným spôsobom a zostali ste našimi priateľmi a nepridali ste sa k našim nepriateľom. 27 Aj naďalej vytrvajte a zachovajte voči nám vernosť! Odplatíme sa vám za dobro, čo ste nám urobili. 28 Odpustíme vám mnohé dane a dáme vám dary. 29 Teraz vás teda oslobodzujem a všetkých Židov odbremeňujem od daní, od poplatku zo soli aj odvádzania korún; taktiež tretiny z obilnej úrody 30 a polovice z úrody ovocných stromov, ktoré mi patria, sa od dneška zriekam a nebudem ich nabudúce vyberať z Júdska a z troch okresov, ktoré sú k nemu pripojené zo Samárie (a Galiley), od dneška a na budúce časy. 31 Jeruzalem bude svätý a slobodný aj so svojím okolím, (oslobodeným) od desiatkov a poplatkov. 32 Vzdávam sa moci nad hradom, ktorý je v Jeruzaleme, a prepúšťam ho veľkňazovi. Podľa ľubovôle si v ňom môže ubytovať mužov na jeho stráženie. 33 Ďalej bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol odvedený do zajatia z Júdska kamkoľvek do môjho kráľovstva. Všetci nech sú oslobodení ako od osobných daní, tak aj od (poplatkov) zo svojho dobytka. 34 A všetky sviatky, soboty, nové mesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred veľkými sviatkami a tri dni po veľkých sviatkoch majú byť pokladané pre všetkých Židov môjho kráľovstva za dni slobodné od daní a voľné. 35 A nikto si nesmie nárokovať právo niečo proti nim podnikať alebo niekoho z nich obťažovať z akéhokoľvek dôvodu. 36 Ďalej do kráľovského vojska sa zadelí asi tridsaťtisíc mužov zo Židov, ale dostanú taký žold, aký sa vypláca ostatným kráľovským vojskám. 37 Časť z nich sa pridelí do dôležitých kráľovských pevností; niektorí z nich zas dostanú dôverné úrady v ríšskej správe. Dôstojníci a vodcovia sa povyberajú z ich vlastných radov. Môžu žiť podľa svojich zákonov, ako už prikázal kráľ pre Júdsko. 38 Tri okresy pripojené zo Samárie k Júdsku budú patriť Júdsku, a tak s ním budú mať len jedno vedenie. Budú podrobené iba právomoci veľkňaza. 39 Ptolemaidu s jej územím darujem jeruzalemskému chrámu na zaokrytie bohoslužobných výdavkov. 40 Aj ja dám na to každoročne pätnásťtisíc šeklov striebra z kráľovských dôchodkov, z miest na to určených. 41 A všetky prebytky, ktoré úradníci ešte neodviedli, ako v predošlých rokoch, odteraz budú dávať na potreby chrámu. 42 Okrem toho päťtisíc šeklov striebra, ktoré sa každoročne vyberali z príjmov svätyne, odpustí sa s tým, aby boli dané kňazom, ktorí konajú službu. 43 Ďalej všetci, ktorí utečú do jeruzalemského chrámu alebo kdekoľvek do jeho obvodu, či už sa previnili proti kráľovi alebo z nejakého iného dôvodu, nech sú nedotknuteľní aj so všetkým svojím majetkom, ktorý majú v mojom kráľovstve! 44 Tiež náklady na stavbu a opravu chrámu budú vyplácané z kráľovského dôchodku. 45 A konečne kráľovská pokladnica bude vyplácať náklady na stavbu a opevnenie všetkých jeruzalemských múrov aj na stavbu múrov v Júdsku."

Jonatán odmieta Demetriove sľuby

46 Keď sa však Jonatán a ľud dopočuli o týchto sľuboch, neverili im a odmietli ich, lebo sa rozpamätali na veľkú zločinnosť, ktorou náramne sužoval Izrael.
47 Ale pridali sa k Alexandrovi, lebo on im prv ponúkol priateľstvo, a zostali mu nápomocní po všetky dni.

Demetriova smrť

48 Tu kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi.
49 I nastal boj medzi obidvoma kráľmi. Demetriovo vojsko sa dalo na útek, ale Alexander ho prenasledoval. Tak nadobudol nad ním prevahu 50 a bitka zúrila náramne až do západu slnka. Toho dňa padol aj Demetrius.

Svadba v Ptolemaide

51 Nato vyslal Alexander k egyptskému kráľovi Ptolemeovi poslov s týmto odkazom:
52 "Vrátil som sa do svojej ríše, nastúpil som na trón svojich otcov a zmocnil som sa vlády. Porazil som Demetria a stal som sa pánom nášho územia. 53 Zviedol som s ním bitku, v ktorej sme ho porazili aj s jeho vojskom a nastúpili sme na trón jeho kráľovstva. 54 Uzavrime preto teraz spolu priateľstvo! Daj mi za manželku svoju dcéru, aby nás spájalo aj príbuzenstvo! Dám dary tebe i jej, hodny teba." 55 Kráľ Ptolemeus odpovedal na to: "Šťastný deň, v ktorom si sa vrátil do krajiny svojich otcov a nastúpil na trón ich kráľovstva! 56 Rád urobím, o čo si ma požiadal v liste; len mi príď v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa spoznali. Tam sa mi staneš zaťom, ako si navrhol." 57 Ptolemeus sa vybral so svojou dcérou Kleopatrou z Egypta a stošesťdesiateho druhého roku prišli do Ptolemaidy. 58 Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety a dal mu svoju dcéru Kleopatru: vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s veľkou, ozaj kráľovskou okázalosťou. 59 Tu kráľ Alexander napísal Jonatánovi, že sa chce s ním stretnúť. 60 Jonatán sa teda vybral s nádherou do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kráľmi. Poctil ich aj ich priateľov zlatom, striebrom a mnohými inými darmi a získal si ich priazeň. 61 I spolčili sa proti nemu ničomní Izraeliti, vierolomníci, ktorí na neho žalovali. Lenže kráľ nedal nič na nich. 62 Ba kráľ rozkázal, aby Jonatána vyzliekli z jeho odevu a obliekli ho do purpuru. Tak sa aj stalo. Potom ho kráľ posadil vedľa seba 63 a povedal svojim popredným úradníkom: "Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži niečo na neho žalovať alebo ho obťažovať z akéhokoľvek dôvodu!" 64 Keď sa žalobci dozvedeli o pocte, ktorej sa mu verejne dostalo, a keď ho videli odetého purpurom, všetci sa rozutekali. 65 Kráľ mu však udelil vysoké vyznačenia: dal ho započítať medzi svojich dôverníkov prvého radu a ustanovil ho za vojvodcu a miestodržiteľa. 66 Potom sa Jonatán vrátil v pokoji a s radostným uspokojením do Jeruzalema.

Vzbura Demetria Nikatora

67 Roku stošesťdesiateho piateho prišiel Demetriov syn Demetrius z Kréty do krajiny svojich otcov.
68 Keď sa to dopočul kráľ Alexander, veľmi sa zarmútil a vrátil sa do Antiochie. 69 Demetrius zas ustanovil Apolonia za miestodržiteľa Celosýrie. On zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa pri Jamnii. Veľkňazovi Jonatánovi odkázal: 70 "Len ty jediný sa búriš proti nám! Pre teba musím znášať posmech a potupu. Chceš sa azda proti nám udržať pri moci na horách? 71 Ak teda dôveruješ v silu svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu sa spolu zmerajme! Na mojej strane je vojenská sila miest. 72 Len sa pýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní naši pomocníci! Povedia ti: “Nik z vás nám neodolá, lebo dvakrát boli porazení tvoji otcovia vo svojej vlastnej krajine.” 73 Teraz nebudeš môcť vzdorovať toľkej jazde a takému veľkému vojsku na rovine, kde niet kameňa ani úskalia, ani nijakého útočišťa."

Jonatán porazí Apolonia

74 Keď Jonatán vypočul Apoloniovo posolstvo, rozhorčil sa až do krajnosti. Vybral desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Pripojil sa k nemu aj jeho brat Šimon, aby mu pomáhal.
75 Utáborili sa pri Joppe; mesto sa však pred nimi uzavrelo. V Joppe bola totiž Apoloniova posádka. I zaútočili naň. 76 Obyvatelia mesta sa však preľakli a otvorili (brány). Tak sa stal Jonatán pánom v Joppe. 77 Keď sa to Apolonius dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty 78 a tiahol k Azotu, akoby ich chcel obísť. Ale zároveň postupoval aj na rovinu, lebo si veľmi zakladal na množstve svojej jazdy. Jonatán sa hnal za ním k Azotu, až sa pustili obe vojská do bitky. 79 Apolonius však zanechal za nimi v úkryte tisíc jazdcov. 80 Ale Jonatán sa dozvedel, že je za ním úkladná záloha. Tá obkľúčila jeho vojsko, a vrhala šípy na ľud od rána až do večera. 81 Vojaci sa držali, ako rozkázal Jonatán, hoci im kone omdlievali. 82 Tu priviedol Šimon svoje vojsko, a keďže jazda bola už vyčerpaná, vrhol sa na pechotu. I porazil ich a utiekli. 83 Jazda bola rozprášená na rovine a utiekla do Azotu. Tam vošli do chrámu Dagona, tamojšej modly, aby sa tam zachránili. 84 Ale Jonatán zapálil Azot a okolité osady a pobral si z nich korisť. Ohňom spálil aj Dagonov chrám spolu so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočište. 85 Padlých mečom spolu s tými, čo boli spálení, bolo na osemtisíc mužov. 86 Odtiaľ sa Jonatán vybral ďalej a utáboril sa pred Askalonom. Tu mu vyšli obyvatelia mesta s veľkou okázalosťou v ústrety. 87 Potom sa Jonatán so svojimi ľuďmi a s bohatou korisťou vrátil do Jeruzalema. 88 Keď sa kráľ Alexander dopočul o tomto úspechu, preukázal Jonatánovi ešte ďalšie pocty. 89 Poslal mu zlatú sponku, ktorou sa obyčajne obdarúvajú len kráľovi príbuzní. A dal mu do vlastníctva Akaron s celým jeho územím.