2. kapitola

Dávidova smrť

1 Keď sa blížili dni Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto príkazy:
2 "Ja idem cestou, ktorou ide celý svet; buď silný a vzmuž sa! 3 Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš. 4 Aby Pán splnil slovo, ktoré o mne povedal: “Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svojej ceste a celým srdcom i celou dušou budú verne kráčať predo mnou,” povedal, nebude nikdy nik z tvojich odstránený z trónu Izraela.” 5 Potom vieš sám, čo mi urobil Joab, syn Sarvie, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Nérovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, že ich zabil a v čase mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv, ktorú mám na nohách. 6 Urob podľa svojho uváženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zostúpili pokojne do podsvetia! 7 Synom Galaádčana Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, nech sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo práve takto mi vyšli v ústrety, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. 8 Potom máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Geru z Bahurim. On vrhal na mňa najtvrdšiu kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Potom mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pána: “Nezabijem ťa mečom!” 9 Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsvetia." 10 Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Čas, ktorý Dávid kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov. V Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 12 Šalamún nastúpil na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

Šalamún sa ujíma vlády

13 Vtedy prišiel Hagitin syn Adoniáš za Šalamúnovou matkou Betsabe. Ona sa spýtala: "Znamená tvoj príchod dobro?" Odpovedal: "Dobro."
14 Potom povedal: "Chcel by som ti niečo povedať." Odpovedala: "Hovor!" 15 A on vravel: "Ty vieš, že mne patrilo kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem kráľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán. 16 Teraz však mám k tebe len jedinú prosbu, neodmietni ma!" Povedala mu: "Hovor!" 17 I povedal: "Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne -, aby mi dal za manželku Sunamitku Abisagu." 18 Betsabe mu odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa." 19 Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici 20 a vravela: "Jedinú maličkú prosbu mám k tebe, neodmietni ma!" Kráľ jej povedal: "Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!" 21 I povedala: "Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!" 22 Kráľ Šalamún povedal svojej matke: "Prečo ty žiadaš pre Adoniáša Sunamitku Abisagu? Žiadaj pre neho hneď kráľovstvo! Veď je mojím starším bratom a s ním drží kňaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!" 23 Potom sa kráľ Šalamún zaprisahal na Pána: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, že sa Adoniáš touto rečou vyslovil proti vlastnému životu. 24 A tak teraz ako žije Pán, ktorý ma upevnil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zomrie!" 25 Potom kráľ Šalamún poveril Jojadovho syna Banaiáša a on mu zasadil smrteľný úder. 26 Kňazovi Abiatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ťa nezabijem, lebo si pred mojím otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec." 27 Takto Šalamún odstránil Abiatara, aby nebol Pánovým kňazom, aby sa splnil Pánov výrok, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héliho. 28 Keď táto zvesť došla k Joabovi - Joab sa totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šalamúnovi -, bežal Joab k Pánovmu stánku a chytil sa rohov oltára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joab utiekol do Pánovho stánku a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: "Choď, zotni ho!" 30 Keď Banaiáš došiel k Pánovmu stánku, oslovil ho: "Kráľ rozkazuje: Poď von!" Odpovedal: "Nie! Tu chcem zomrieť!" Banaiáš podal kráľovi správu: "Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal." 31 Kráľ odvetil: "Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú vylial Joab. 32 Nech Pán vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo zoťal dvoch spravodlivejších a lepších ľudí, ako je sám, a bez vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom: Nérovho syna Abnera, izraelského vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, júdskeho vojvodcu. 33 Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu nech Pán daruje trvalý pokoj!" 34 Potom išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti. 35 A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša namiesto neho nad vojsko a kňaza Sadoka kráľ postavil namiesto Abiatara. 36 Potom dal kráľ zavolať Semeiho a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a neodíď odtiaľ nikde! 37 Lebo len čo sa vzdiališ a prekročíš potok Kedron, vedz, že určite zomrieš, tvoja krv padne na tvoju hlavu." 38 Semei odpovedal kráľovi: "Správna reč! Ako povedal môj kráľovský pán, tak urobí tvoj sluha." A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme. 39 Ale po troch rokoch Semeiovi ušli dvaja otroci k Maáchovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: "Tvoji sluhovia sú práve v Géte." 40 Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a išiel do Gétu k Achisovi hľadať svojich otrokov. Keď Semei odišiel a priviedol z Gétu svojich otrokov, 41 oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa. 42 Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: "Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: “Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!”? Vtedy si mi povedal: “Správna reč, počul som!” 43 Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?" 44 Potom povedal kráľ Semeimu: "Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu! 45 Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!" 46 Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke.