Predchádzajúca kapitola

50. kapitola

Kňaz Šimon

1Veľkňaz Šimon, syn Oniášov, za svojho života opravil Boží dom a za svojich dní opevnil Chrám. 2Za jeho čias boli položené základy pre dvojité hradby a vysoký múr okolo celého chrámového nádvoria. 3Za jeho čias bola vykopaná aj vodná nádrž, jazero veľké ako more. 4V snahe, aby uchránil ľud pred záhubou, opevnil mesto pre prípad obľahnutia. 5Aký bol vznešený v kruhu svojho ľudu, keď vyšiel spoza opony Chrámu! 6Bol ako zornička vychádzajúca spomedzi oblakov alebo spln mesiaca za sviatočných dní, 7ako slnko žiariace na chrám Najvyššieho alebo jasná dúha v blyšťavých oblakoch, 8ako ruža medzi jarným lístím alebo ľalia na kraji studienky, ako zelený výhonok na Libanone za letnej žiary 9alebo horiaci tymián v kadidelnici, ako kalich z čistého zlata, ozdobený drahými kameňmi všetkého druhu, 10ako oliva obťažená plodmi alebo cyprus pnúci sa k oblakom; 11keď si obliekol slávnostné rúcho, odial sa do svojich nádherných šiat a vystupoval k svätému oltáru a dodával lesku sprievodu vo svätyni. 12Keď prijímal z rúk kňazov obetné časti, tak tam stál sám pri ohnisku oltára, obtočený vencom bratov, ako libanonský céder medzi mladými cédrami. 13Okolo neho stáli ako kmene paliem všetci Áronovi synovia vo svojej nádhere, na rukách s darmi obetovanými Bohu, pred celým zhromaždením vyvoleného národa. 14Keď dokonával službu pri oltári, dôstojne prinášajúc obetu všemohúcemu Najvyššiemu, 15vztiahol ruku po čaši, odlial hroznovú šťavu a polial ňou základy oltára na ľúbeznú vôňu Najvyššiemu, Kráľovi sveta. 16Vtedy Áronovi synovia ozvali sa hlasno, zatrúbili na trúby z tepaného striebra. Široko-ďaleko zaznieval ich mocný hlas ako upomienka pred Najvyšším. 17A vtedy náhle celý ľud ako jeden muž padol tvárou k zemi a klaňal sa svojmu Pánovi, Vševládnemu, Najvyššiemu Bohu. 18Vtedy spevácky zbor zaspieval chvály a všetky tie hlasy zliali sa v sladkú melódiu. 19Všetok ľud zeme spieval od radosti prosiac milosrdného Boha, kým sa neskončili bohoslužby a nezakončili obrady. 20Vtedy Šimon zostupoval dvíhajúc ruky k celému zhromaždeniu vyvoleného ľudu a udeľoval im Božie požehnanie mocným hlasom tešiac sa, že má česť vysloviť Božie meno. 21A ľud poznova padol na svoje tváre, aby prijal požehnanie Najvyššieho

Povzbudenie

22A teraz chváľte Boha vesmíru, ktorý koná veľké veci všade, už od nášho narodenia šľachtí náš život a zaobchádza s nami milosrdne, 23nech nám dá radostné srdce a nech zošle za našich čias trvalý pokoj vyvolenému národu na večné časy. 24Nech jeho priazeň je vždy s nami a nech nás vyslobodí, keď príde jeho čas.

Číselné príslovia

25Dva národy sú mi z tej duše protivné a tretí ani nie je národ: 26obyvatelia Seirských hôr a Filištínci a k tomu hlúpy ľud, čo býva v Sicheme.

Záver

27Učenie múdrosti a vedy do tejto knihy zapísal Ježiš, syn Siru, Eleazara, z Jeruzalema, ktorého um bol studnicou múdrosti. 28Šťastný človek, ktorý rozmýšľa o tejto náuke. Keď si ju uloží do svojho srdca, stane sa múdrym. 29Ak bude podľa nej aj žiť, bude schopný všetkého, lebo Božie svetlo bude svietiť na jeho životnú cestu.