50. kapitola
Kňaz Šimon
1 Veľkňaz Šimon, syn Oniášov, za svojho života opravil Boží dom a za svojich dní opevnil Chrám. 2 Za jeho čias boli položené základy pre dvojité hradby a vysoký múr okolo celého chrámového nádvoria. 3 Za jeho čias bola vykopaná aj vodná nádrž, jazero veľké ako more. 4 V snahe, aby uchránil ľud pred záhubou, opevnil mesto pre prípad obľahnutia. 5 Aký bol vznešený v kruhu svojho ľudu, keď vyšiel spoza opony Chrámu! 6 Bol ako zornička vychádzajúca spomedzi oblakov alebo spln mesiaca za sviatočných dní, 7 ako slnko žiariace na chrám Najvyššieho alebo jasná dúha v blyšťavých oblakoch, 8 ako ruža medzi jarným lístím alebo ľalia na kraji studienky, ako zelený výhonok na Libanone za letnej žiary 9 alebo horiaci tymián v kadidelnici, ako kalich z čistého zlata, ozdobený drahými kameňmi všetkého druhu, 10 ako oliva obťažená plodmi alebo cyprus pnúci sa k oblakom; 11 keď si obliekol slávnostné rúcho, odial sa do svojich nádherných šiat a vystupoval k svätému oltáru a dodával lesku sprievodu vo svätyni. 12 Keď prijímal z rúk kňazov obetné časti, tak tam stál sám pri ohnisku oltára, obtočený vencom bratov, ako libanonský céder medzi mladými cédrami. 13 Okolo neho stáli ako kmene paliem všetci Áronovi synovia vo svojej nádhere, na rukách s darmi obetovanými Bohu, pred celým zhromaždením vyvoleného národa. 14 Keď dokonával službu pri oltári, dôstojne prinášajúc obetu všemohúcemu Najvyššiemu, 15 vztiahol ruku po čaši, odlial hroznovú šťavu a polial ňou základy oltára na ľúbeznú vôňu Najvyššiemu, Kráľovi sveta. 16 Vtedy Áronovi synovia ozvali sa hlasno, zatrúbili na trúby z tepaného striebra. Široko-ďaleko zaznieval ich mocný hlas ako upomienka pred Najvyšším. 17 A vtedy náhle celý ľud ako jeden muž padol tvárou k zemi a klaňal sa svojmu Pánovi, Vševládnemu, Najvyššiemu Bohu. 18 Vtedy spevácky zbor zaspieval chvály a všetky tie hlasy zliali sa v sladkú melódiu. 19 Všetok ľud zeme spieval od radosti prosiac milosrdného Boha, kým sa neskončili bohoslužby a nezakončili obrady. 20 Vtedy Šimon zostupoval dvíhajúc ruky k celému zhromaždeniu vyvoleného ľudu a udeľoval im Božie požehnanie mocným hlasom tešiac sa, že má česť vysloviť Božie meno. 21 A ľud poznova padol na svoje tváre, aby prijal požehnanie Najvyššieho Povzbudenie
22 A teraz chváľte Boha vesmíru, ktorý koná veľké veci všade, už od nášho narodenia šľachtí náš život a zaobchádza s nami milosrdne, 23 nech nám dá radostné srdce a nech zošle za našich čias trvalý pokoj vyvolenému národu na večné časy. 24 Nech jeho priazeň je vždy s nami a nech nás vyslobodí, keď príde jeho čas. Číselné príslovia
25 Dva národy sú mi z tej duše protivné a tretí ani nie je národ: 26 obyvatelia Seirských hôr a Filištínci a k tomu hlúpy ľud, čo býva v Sicheme. Záver
27 Učenie múdrosti a vedy do tejto knihy zapísal Ježiš, syn Siru, Eleazara, z Jeruzalema, ktorého um bol studnicou múdrosti. 28 Šťastný človek, ktorý rozmýšľa o tejto náuke. Keď si ju uloží do svojho srdca, stane sa múdrym. 29 Ak bude podľa nej aj žiť, bude schopný všetkého, lebo Božie svetlo bude svietiť na jeho životnú cestu.