23. kapitola
1Bože, Otče a Pane môjho života, nevydaj ma ich rozmarom, nedovoľ, aby som pre ne padol! 2Ach, keby som mal bič múdrosti, aby zavracal moje myšlienky, a prút rozvahy, aby riadil moje srdce, nemilosrdný na moje priestupky a neústupčivý k mojim hriechom! 3Vtedy by sa moje omyly nerozmnožili a nerozmohli moje hriechy, nepadol by som do rúk svojich protivníkov a môj nepriateľ by sa zo mňa nevysmieval. 4Pane, Otče a Bože môjho života, nedovoľ, aby som mal povýšenecký pohľad. 5Odvráť odo mňa závisť. 6Kiež nepodľahnem obžerstvu a smilstvu! Nevydaj ma napospas nečistej žiadosti!Prísahy
7Deti, počúvajte, ako treba ovládať ústa, všimnite si moju výstrahu a nebudete ľutovať. 8Hriešnik sa chytí do klepca svojich vlastných slov, potkne sa na vlastných klebetách a na vlastnej pýche. 9Neprivykaj si ústa na prísahu a nenavykaj si vyslovovať meno Svätého nadarmo! 10Lebo ako sluhu pod neprestajným dozorom neminie palica, tak aj ten, čo stále prisahá a vzýva Meno, nebude bez chyby. 11Človek, ktorý veľa prisahá, je plný zloby a od jeho domu sa nevzdiali bič. Ak zruší prísahu, má hriech, ak ju dobrovoľne nesplní, má dvojnásobný hriech. Ak krivo prisahá, neodpustí sa mu, ba celý jeho dom sa naplní nešťastím.Nečisté reči
12Sú reči, čo vedú k smrti, takých nech niet vo vyvolenom národe! Nábožní ľudia ich zavrhujú, v bahne hriechov sa neváľajú. 13Neprivykaj ústa na nečisté reči, lebo to sú reči hriešne. 14Spomeň si na svojho otca a na svoju matku, keď sedíš medzi veľkými, aby si sa nezabudol v ich prítomnosti a nepočínal si ako hlupák a potom nepreklínal deň svojho narodenia. 15Človek navyknutý na trestuhodné reči nenapraví sa po celý svoj život. 16Dva druhy ľudí páchajú veľa hriechov a tretí priťahuje na seba hnev. 17Telesná vášeň horí ako oheň a nezhasne, kým sa neukojí. Necudník, čo požaduje vlastné telo, nebude mať pokoja, kým ho oheň nespáli. Smilník, ktorému je každá strava sladká, utíši sa iba smrťou. 18Cudzoložník, čo sa prehrešuje na svojom lôžku a ktorý si myslí: "Kto ma vidí? Tma okolo mňa. Múry ma skryjú. Nik ma nevidí. Čo sa mám báť! Najvyšší nezbadá moje hriechy," 19bojí sa iba ľudských očí. Nevie, že Božie oči sú desaťtisíckrát jasnejšie než slnko, že poznajú všetky ľudské skutky a prenikajú do najtajnejších zákutí. 20Všetko mu bolo známe prv, než to stvoril, tak isto teraz, keď je dokončené. 21Takého človeka stihne trest na uliciach mesta, zachytí ho, keď sa najmenej nazdá.Cudzoložná žena
22Tak je to aj so ženou nevernou svojmu mužovi, čo mu porodí dediča s cudzím chlapom: 23po prvé, lebo pohrdla zákonom Najvyššieho, po druhé, previnila sa proti svojmu mužovi, po tretie, poškvrnila sa cudzoložstvom a s cudzím chlapom počala deti. 24Takú predvedú pred zhromaždenie ľudu a preskúmajú jej deti. 25Jej deti nezapustia korene, jej konáre neprinesú ovocie. 26Zanechá po sebe prekliatu pamiatku a jej hanba sa nikdy nezotrie. 27Poznajú všetci, čo po nej zostanú, že nič nie je lepšie ako bázeň pred Bohom a nič sladšie ako zachovávať Božie príkazy.