20. kapitola
Mlčanie a reč
1 Niekedy výčitky môžu byť nemiestne a mlčanie môže byť znakom múdreho človeka. 2 Ale lepšie je urobiť výčitku, ako uchovávať hnev 3 a priznanie môže zachrániť človeka pred ponížením. 4 Ako eunuch, čo by chcel znásilniť dievča, taký je človek, čo by chcel násilím dopomôcť k právu. 5 Niekto mlčí a majú ho za múdreho, iným pohŕdajú pre jeho neustále táranie. 6 Niekto mlčí, lebo nevie odpovedať, iný mlčí, lebo čaká na pravý čas. 7 Múdry vie mlčať do príhodnej chvíle, hlúpy tárač rozpráva vždy v nevhodnom čase. 8 Kto veľa rozpráva, stane sa odporným. Kto sa správa vyzývavo, vzbudzuje závisť. Paradoxy
9 Niekomu je nešťastie šťastím a šťastný nález stratou. 10 Niekedy si štedrý a nemáš z toho nič. Inokedy si štedrý a máš z toho dvojnásobok. 11 Niekedy sláva prináša poníženie a niekto cez poníženie prichádza k sláve. 12 Niekto kúpi veľa za malý peniaz, a predsa to prepláca sedemnásobne. 13 Múdry si získa lásku pár slovami. Hlúpi sypú štedré dary naprázdno. 14 Dar hlúpeho je ti nanič, lebo jeho oči dychtia po sedemnásobnej odplate. 15 Dáva málo, vyčíta mnoho, ústa otvára ako verejný hlásateľ. Dnes dáva pôžičku, zajtra ju pýta späť. Je to odporný človek! 16 Hlupák sa sťažuje: "Nemám priateľa, nikto nie je vďačný za dobré, čo som mu spravil. 17 Tí, čo jedia môj chlieb, majú zlý jazyk." Koľkí a koľkokrát sa mu posmievajú! Nevhodné slová
18 Radšej sa pokĺznuť na ceste ako v reči; pád zlého človeka prichádza práve tak náhle. 19 Neokrôchaný človek je ako nesmierny žart, stále sa osieva na perách sprostákov. 20 Múdry výrok znie nemilo na perách hlupáka, lebo ho povie v nevhodný čas. 21 Niekomu jeho chudoba nedovolí hrešiť, tak v hodinách oddychu nemá výčitky svedomia. 22 Niekto si pokazí život pre ľudské ohľady, zničí sa z ohľadu na hlúpeho človeka. 23 Niekto z ľudského ohľadu robí sľuby priateľovi a má z neho nepriateľa pre nič, za nič. Lož
24 Lož je vážna škvrna na duši človeka. V ústach nevychovaných ľudí sa stále omieľa. 25 Lepší je zlodej, než majster v luhaní, ale obaja sa rútia do záhuby. 26 Luhanie je hanebný zlozvyk, preto na luhárovi väzí ustavičná hanba. O múdrosti
27 Múdreho človeka si ctia pre jeho reči. Rozumný človek sa páči veľkým. 28 Kto dobre obrába role, dosiahne dobrú úrodu, kto sa páči veľkým, tomu sa aj neprávosti odpustia. 29 Hostiny a dary zaslepujú oči múdrym, dusia výčitky ako náhubok na ústach. 30 Skrytá múdrosť a neodkrytý poklad, aký je úžitok z oboch? 31 Lepší je človek, čo tají svoju hlúposť, ako človek, čo tají svoju múdrosť.