20. kapitola
Mlčanie a reč
1Niekedy výčitky môžu byť nemiestne a mlčanie môže byť znakom múdreho človeka. 2Ale lepšie je urobiť výčitku, ako uchovávať hnev 3a priznanie môže zachrániť človeka pred ponížením. 4Ako eunuch, čo by chcel znásilniť dievča, taký je človek, čo by chcel násilím dopomôcť k právu. 5Niekto mlčí a majú ho za múdreho, iným pohŕdajú pre jeho neustále táranie. 6Niekto mlčí, lebo nevie odpovedať, iný mlčí, lebo čaká na pravý čas. 7Múdry vie mlčať do príhodnej chvíle, hlúpy tárač rozpráva vždy v nevhodnom čase. 8Kto veľa rozpráva, stane sa odporným. Kto sa správa vyzývavo, vzbudzuje závisť.Paradoxy
9Niekomu je nešťastie šťastím a šťastný nález stratou. 10Niekedy si štedrý a nemáš z toho nič. Inokedy si štedrý a máš z toho dvojnásobok. 11Niekedy sláva prináša poníženie a niekto cez poníženie prichádza k sláve. 12Niekto kúpi veľa za malý peniaz, a predsa to prepláca sedemnásobne. 13Múdry si získa lásku pár slovami. Hlúpi sypú štedré dary naprázdno. 14Dar hlúpeho je ti nanič, lebo jeho oči dychtia po sedemnásobnej odplate. 15Dáva málo, vyčíta mnoho, ústa otvára ako verejný hlásateľ. Dnes dáva pôžičku, zajtra ju pýta späť. Je to odporný človek! 16Hlupák sa sťažuje: "Nemám priateľa, nikto nie je vďačný za dobré, čo som mu spravil. 17Tí, čo jedia môj chlieb, majú zlý jazyk." Koľkí a koľkokrát sa mu posmievajú!Nevhodné slová
18Radšej sa pokĺznuť na ceste ako v reči; pád zlého človeka prichádza práve tak náhle. 19Neokrôchaný človek je ako nesmierny žart, stále sa osieva na perách sprostákov. 20Múdry výrok znie nemilo na perách hlupáka, lebo ho povie v nevhodný čas. 21Niekomu jeho chudoba nedovolí hrešiť, tak v hodinách oddychu nemá výčitky svedomia. 22Niekto si pokazí život pre ľudské ohľady, zničí sa z ohľadu na hlúpeho človeka. 23Niekto z ľudského ohľadu robí sľuby priateľovi a má z neho nepriateľa pre nič, za nič.Lož
24Lož je vážna škvrna na duši človeka. V ústach nevychovaných ľudí sa stále omieľa. 25Lepší je zlodej, než majster v luhaní, ale obaja sa rútia do záhuby. 26Luhanie je hanebný zlozvyk, preto na luhárovi väzí ustavičná hanba.O múdrosti
27Múdreho človeka si ctia pre jeho reči. Rozumný človek sa páči veľkým. 28Kto dobre obrába role, dosiahne dobrú úrodu, kto sa páči veľkým, tomu sa aj neprávosti odpustia. 29Hostiny a dary zaslepujú oči múdrym, dusia výčitky ako náhubok na ústach. 30Skrytá múdrosť a neodkrytý poklad, aký je úžitok z oboch? 31Lepší je človek, čo tají svoju hlúposť, ako človek, čo tají svoju múdrosť.