50. kapitola
Veľkňaz Šimon
1Veľkňaz Šimon, syn Oniáša,za svojho života opravil Boží dom,za svojich dní opevnil chrám.2On dal položiť základy dvojnásobne vysokých hradieb,vysoké opevnenie chrámového obvodu.3Za jeho dní bola vyhĺbená vodná nádrž,zásobáreň pripomínajúca rozmermi more.4Staral sa o svoj ľud, aby ho nestihol pád,a opevňoval mesto, aby odolalo obliehaniu.5Ako sa skvel slávou obklopený ľudom,keď vyšiel zo svätyne svätých.6Žiaril ako zornica medzi oblakmi,ako mesiac v dňoch slávnosti,7ako slnko skvejúce sa nad chrámom Najvyššieho,ako dúha svietiaca v nádherných oblakoch,8ako kvet ruže v jarnom čase,ako ľalia pri studničke,ako zeleň Libanonu za letných dní,9ako oheň a tymian v kadidelnici,ako nádoba z tepaného zlata,vyzdobená všetkými druhmi drahých kameňov,10ako oliva obsypaná plodmi,ako cyprus čnejúci k oblakom.11Keď si obliekol svoje veľkolepé rúchoa odel sa dokonalou nádherou,keď vystupoval k svätému oltáru,napĺňal slávou celý priestor svätyne.12Keď preberal z rúk kňazov časti obetovaného zvieraťaa stál vedľa oltára pri obetnom ohnisku,obklopoval ho veniec bratov,bol ako statný libanonský céderdookola obklopený palmami.13Všetci Áronovi synovia stáli vo svojej slávea v rukách niesli Pánovi obetypred celým zhromaždením Izraela.14Na zavŕšenie úkonov služby pri oltária na skrášlenie obety Najvyššiemu, Všemohúcemu,15vystrel ruku k obetnej čaši,pripravil liatu obetu z krvi hroznaa vylial ju na základy oltáraako obetu ľúbeznej vône pre Najvyššieho, pre Kráľa vesmíru.16Vtedy hlasno zvolali Áronovi synovia,zatrúbili na tepaných trúbkach,vydali silný zvuk, ktorý bolo dobre počuť,aby sa pripomenuli Najvyššiemu.17Potom všetok ľud spoločne bez meškaniapadol tvárou na zem,aby sa klaňali svojmu Pánovi,všemohúcemu najvyššiemu Bohu.18Speváci svojimi hlasmi zanôtili chválospevya lahodná pieseň sa šírila mohutnou ozvenou.19Ľud prosil Pána, Najvyššieho,modlil sa pred Milosrdným,kým sa nezavŕšila oslava Pánaa neskončili náležité obrady.20Potom Šimon zostúpil a zodvihol rukynad celé zhromaždenie synov Izraela,aby im ústne udelil Pánovo požehnaniea oni sa mohli chváliť jeho menom.21Znova sa hlboko poklonilia takto prijali požehnanie Najvyššieho.Dobrorečenie
22A teraz dobrorečte Bohu celého vesmíru,ktorý všade koná veľké veci,ktorý nás dvíha od života matky po všetky naše dnia nakladá s nami podľa svojho milosrdenstva.23Kiež nám dá radosť do srdca,kiež vládne mier v Izraeliza našich dní a až naveky.24Kiež potvrdí svoje milosrdenstvo voči náma za našich dní nás vykúpi.Záver knihy
25Dva národy nemôže vystáť moja dušaa tretí, čo ani nie je národom:26obyvateľov hôr Samárie a Filištíncovi bláznivý ľud, čo býva v Sícheme.27Múdre a rozumné poučeniaspísal v tejto kniheJésus, syn Siracha, syna Eleazára, Jeruzalemčan,ktorý zo svojho srdca ako dážď vylieval múdrosť.28Blažený je ten, čo sa bude zaoberať týmito vecamia vezme si ich k srdcu; ten sa stane múdrym.29Ak ich bude uskutočňovať, bude mať silu na všetko,lebo bázeň pred Pánom je jeho chodníkom.