50. kapitola
Veľkňaz Šimon
1 Veľkňaz Šimon, syn Oniáša, za svojho života opravil Boží dom, za svojich dní opevnil chrám. 2 On dal položiť základy dvojnásobne vysokých hradieb, vysoké opevnenie chrámového obvodu. 3 Za jeho dní bola vyhĺbená vodná nádrž, zásobáreň pripomínajúca rozmermi more.50,3 1Krľ 7,23-26 4 Staral sa o svoj ľud, aby ho nestihol pád, a opevňoval mesto, aby odolalo obliehaniu. 5 Ako sa skvel slávou obklopený ľudom, keď vyšiel zo svätyne svätých50,5 Dosl. z domu opony.. 6 Žiaril ako zornica medzi oblakmi, ako mesiac v dňoch slávnosti, 7 ako slnko skvejúce sa nad chrámom Najvyššieho, ako dúha svietiaca v nádherných oblakoch,50,7 Sir 43,11n 8 ako kvet ruže v jarnom čase, ako ľalia pri studničke, ako zeleň Libanonu za letných dní, 9 ako oheň a tymian v kadidelnici, ako nádoba z tepaného zlata, vyzdobená všetkými druhmi drahých kameňov,50,9 Lv 6,8 10 ako oliva obsypaná plodmi, ako cyprus čnejúci k oblakom. 11 Keď si obliekol svoje veľkolepé rúcho a odel sa dokonalou nádherou, keď vystupoval k svätému oltáru, napĺňal slávou celý priestor svätyne.50,11 Sir 45,6-13 12 Keď preberal z rúk kňazov časti obetovaného zvieraťa a stál vedľa oltára pri obetnom ohnisku, obklopoval ho veniec bratov, bol ako statný libanonský céder dookola obklopený palmami. 13 Všetci Áronovi synovia stáli vo svojej sláve a v rukách niesli Pánovi obety pred celým zhromaždením Izraela.50,13 Ex 29,24 14 Na zavŕšenie úkonov služby pri oltári a na skrášlenie obety Najvyššiemu, Všemohúcemu, 15 vystrel ruku k obetnej čaši, pripravil liatu obetu z krvi hrozna a vylial ju na základy oltára ako obetu ľúbeznej vône pre Najvyššieho, pre Kráľa vesmíru.50,15 Nm 15,7.10; 28,7n.14 16 Vtedy hlasno zvolali Áronovi synovia, zatrúbili na tepaných trúbkach, vydali silný zvuk, ktorý bolo dobre počuť, aby sa pripomenuli Najvyššiemu.50,16 Nm 10,10 17 Potom všetok ľud spoločne bez meškania padol tvárou na zem, aby sa klaňali svojmu Pánovi, všemohúcemu najvyššiemu Bohu. 18 Speváci svojimi hlasmi zanôtili chválospevy a lahodná pieseň sa šírila mohutnou ozvenou. 19 Ľud prosil Pána, Najvyššieho, modlil sa pred Milosrdným, kým sa nezavŕšila oslava Pána a neskončili náležité obrady. 20 Potom Šimon zostúpil a zodvihol ruky nad celé zhromaždenie synov Izraela, aby im ústne udelil Pánovo požehnanie a oni sa mohli chváliť jeho menom50,20 Alt. keďže mal tú česť, že smel vysloviť jeho meno..50,20 Lv 9,22; Nm 6,23-27; Sir 45,15 21 Znova sa hlboko poklonili a takto prijali požehnanie Najvyššieho. Dobrorečenie
22 A teraz dobrorečte Bohu celého vesmíru, ktorý všade koná veľké veci, ktorý nás dvíha od života matky po všetky naše dni a nakladá s nami podľa svojho milosrdenstva. 23 Kiež nám dá radosť do srdca, kiež vládne mier v Izraeli za našich dní a až naveky. 24 Kiež potvrdí svoje milosrdenstvo voči nám a za našich dní nás vykúpi. Záver knihy
25 Dva národy nemôže vystáť moja duša a tretí, čo ani nie je národom: 26 obyvateľov hôr Samárie a Filištíncov i bláznivý ľud, čo býva v Sícheme. 27 Múdre a rozumné poučenia spísal v tejto knihe Jésus, syn Siracha, syna Eleazára, Jeruzalemčan, ktorý zo svojho srdca ako dážď vylieval múdrosť.50,27-29 Sir 24,30-32 28 Blažený je ten, čo sa bude zaoberať týmito vecami a vezme si ich k srdcu; ten sa stane múdrym.50,28 Ž 1,2; Sir 18,28 29 Ak ich bude uskutočňovať, bude mať silu na všetko, lebo bázeň pred Pánom je jeho chodníkom50,29 Var. + a zbožným daroval múdrosť. Nech je zvelebený Pán až naveky. Nech sa tak stane, nech sa tak stane!.50,29 Prís 1,7