Predchádzajúca kapitola

47. kapitola

Nátan a Dávid

1 Po ňom povstal Nátan, ktorý prorokoval za Dávidových čias.
2 Ako sa oddeľuje tuk z obetovaného zvieraťa, tak bol vyčlenený Dávid spomedzi synov Izraela. 3 S levmi sa hral ako s kozliatkami a s medveďmi ako s jahniatkami. 4 Či vo svojej mladosti nezabil obra a nezbavil tak ľud pokorenia, keď rukou vymrštil kameň z praku a zrazil chvastavého Goliáša? 5 Vzýval totiž Pána, Najvyššieho, a on dal silu jeho pravici, aby zmietol skúseného bojovníka a povzniesol moc svojho národa. 6 Preto ho oslavovali ako víťaza nad desaťtisícami a ospevovali ho so žehnaním Pána, keď mu prinášali korunu slávy. 7 Navôkol totiž rozdrvil nepriateľov a vykynožil filištínskych protivníkov, až do dnešného dňa zlomil ich moc. 8 Pri každom svojom čine vzdával chválu Svätému, Najvyššiemu, oslavnou rečou. Celým svojím srdcom spieval hymny a miloval Boha, svojho Stvoriteľa. 9 Pred oltár postavil spevákov žalmov a vďaka ich spevu piesne zneli ešte lahodnejšie. 10 Sviatkom dodal lesk a slávnostným chvíľam dokonalú nádheru, keď ospevovali sväté Božie meno a svätyňa zvučala od samého rána. 11 Jeho hriechy Pán odpustil, naveky vyzdvihol jeho moc, dal mu zmluvu o ustanovení kráľovskej vlády a trón slávy v Izraeli.

Šalamún

12 Po ňom povstal jeho múdry syn, ktorý vďaka nemu žil v bezpečí.
13 Šalamún kraľoval v časoch mieru, jemu doprial Boh pokoj zovšadiaľ, aby postavil dom jeho menu a pripravil svätyňu naveky. 14 Aký si bol múdry už za mladi a plný chápavosti ako rieka! 15 Tvoja duša obsiahla zem, naplnil si ju podobenstvami a záhadnými výrokmi. 16 Tvoje meno preniklo až na ďaleké ostrovy, bol si obľúbený pre svoju pokojamilovnosť. 17 Krajiny ťa obdivovali pre hymny, príslovia, podobenstvá a ich výklady. 18 V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Bohom Izraela, nahromadil si zlato ako cín a nakopil si striebra ako olova. 19 Náruživo si sa však oddával ženám, ktoré si podmanili tvoje telo. 20 Tak si uvalil škvrnu na svoju slávu a zhanobil si svoje potomstvo, privodil si hnev na svoje deti, takže veľa trpeli pre tvoju nerozumnosť. 21 Tak sa tvoja ríša rozdvojila a z Efrajima povstalo odbojné kráľovstvo. 22 Pán však nikdy neopustí svoje milosrdenstvo, neruší ani jedno zo svojich slov, nezničí potomka svojho vyvoleného, ani nezmetie potomstvo toho, ktorý ho miluje. Jákobovi daroval zvyšok a Dávidovi výhonok z jeho koreňa. 23 Potom Šalamún spočinul medzi svojimi otcami a zanechal po sebe jedného zo svojho semena, Roboáma, stelesnenie hlúposti a duševného obmedzenca, ktorý svojím rozhodnutím spôsobil, že národ odpadol. Aj Jarobeám, Nebátov syn, zviedol Izrael na hriech a vohnal Efrajima na cestu hriechu; 24 ich hriechy sa rozmnožili mnohonásobne, takže museli odísť zo svojej krajiny, 25 lebo vyhľadávali zlo každého druhu, až na nich prišla odplata.