Predchádzajúca kapitola

43. kapitola

Slnko, mesiac, hviezdy

1 Nádherou výšin je čistá obloha, obraz neba ponúka veľkolepý pohľad. 2 Len čo sa slnko pri východe objaví, zvestuje, že toto dielo Najvyššieho je obdivuhodným nástrojom. 3 Na poludnie vysušuje krajinu; kto vydrží jeho páľavu? 4 Kto rozdúchava pec, pracuje v horúčave, ale slnko rozpaľuje vrchy trikrát silnejšie, dýcha ohnivým dychom a žiariacimi lúčmi oslepuje oči. 5 Veľký je Pán, ktorý ho stvoril, na jeho slovo rýchlo koná svoju púť. 6 I mesiac vždy podľa svojej fázy udáva dátumy a je znakom plynutia času. 7 Podľa mesiaca sa určuje dátum sviatkov, keď dosiahne spln, jeho svetlo sa zmenšuje. 8 Mesiac ako časová jednotka sa volá podľa neho, keď podivuhodne narastá a mení sa. On slúži ako signál nebeským zástupom, keď žiari vysoko na nebeskej klenbe. 9 Okrasou neba je nádhera hviezd, ozdobou, ktorá sa skvie na Pánových výšinách. 10 Stoja podľa slov Svätého a jeho rozkazu, neúnavne držia stráž. 11 Zahľaď sa na dúhu a dobroreč tomu, ktorý ju utvoril, je neobyčajne krásna svojou pestrosťou. 12 Svojím nádherným oblúkom sa vinie po nebi, rozpäli ju ruky Najvyššieho.

Nádhery prírody

13 Na jeho príkaz sa privalí náhle sneženie a na jeho rozkaz sa ponáhľajú blesky. 14 Preto sa otvárajú zásobárne nebies a oblaky z nich vyletujú ako vtáky. 15 Vo svojej veľkosti dáva silu oblakom, drvia sa na kamienky ľadovca. 16 Stačí, že pozrie, a vrchy sa zachvejú, podľa jeho vôle zaveje vietor od juhu. 17 Zvuk jeho hromu karhá zem i nápor severáka a prudká smršť. Rozsýpa sneh, ako keď vtáky letia nadol, snežná metelica je ako príval spúšťajúcich sa kobyliek. 18 Nádherná belosť snehu oslepuje oči, a keď padá, srdce je vo vytržení. 19 Po zemi rozsýpa inovať ako soľ, stuhnutá mení sa na ostré pichliače. 20 Keď zafúka sychravý severák, voda stuhne na kryštál; ľad spočinie na každej vodnej ploche a oblečie vodu akoby do panciera. 21 On stravuje, čo rastie na vrchoch, a vypaľuje púšť, ako oheň spaľuje všetko zelené. 22 Hmla sa ponáhľa, aby všetko uzdravila, padajúca rosa osviežuje po páľave. 23 Svojím rozhodnutím skrotil priepasti mora a na nich vysadil ostrovy. 24 Moreplavci opisujú nebezpečenstvá na mori, keď ich počúvame, žasneme. 25 Žijú tam neuveriteľné a podivné tvory, najrozmanitejšie druhy živočíchov a ozrút. 26 Vďaka nemu úspešne napreduje jeho posol, jeho slovom sa všetko drží dovedna.

Božia sláva

27 Premnoho by sme ešte mohli hovoriť, aj tak nepovieme všetko. Zavŕšením našich slov bude: On je všetko. 28 Kde nájdeme silu oslavovať ho? On je predsa väčší ako všetky jeho diela. 29 Pocit hrôzy budí Pán, on je nesmierne veľký, jeho moc je obdivuhodná. 30 Vy, ktorí oslavujete Pána, vyvyšujte ho, ako len môžete, on je ešte väčší. Znásobte svoje sily, keď ho vyvyšujete, neustávajte, veď i tak nikdy neprídete ku koncu. 31 Ktože ho videl, aby ho mohol opísať? Kto ho môže zvelebovať takého, aký je? 32 Je veľa tajomných vecí, väčších ako tie, čo poznáme, lebo z jeho diel vidíme iba málo. 33 Pán stvoril všetko a zbožným dal múdrosť.