Predchádzajúca kapitola

41. kapitola

O smrti

1 Ó, smrť, aká trpká je myšlienka na teba pre človeka, čo si pokojne žije na svojom majetku, čo si žije bezstarostne a vo všetkom sa mu dobre vodí a čo sa ešte vládze tešiť z dobrého jedla!
2 Ó, smrť, tvoj ortieľ je dobrý pre človeka, ktorý trie núdzu a stráca sily, pre vekom zodratého starca, ktorého všetko unavuje, ktorý zatrpkol a stratil trpezlivosť! 3 Neboj sa ortieľa smrti, pamätaj však na tých, čo ťa predišli, i na budúcich. 4 Toto je Pánov rozsudok nad každým telom, prečo sa protiviť tomu, čo sa páči Najvyššiemu? Či ide o desať, či o sto, či o tisíc rokov, v podsvetí sa nevedie rozprava o živote.

Tresty zlých

5 Z detí hriešnikov sa stanú nehanebné deti, veď vyrastajú v prostredí bezbožníkov.
6 Dedičstvo detí hriešnikov bude zničené a s ich potomstvom bude trvalo spojená hanba. 7 Bezbožného otca budú potupovať vlastné deti, pretože pre neho ich stíha hanba. 8 Beda vám, bezbožníci, vy ste opustili zákon Boha, Najvyššieho. 9 Keď sa rodíte, rodíte sa na prekliatie, keď zomierate, prekliatie sa stáva vaším údelom. 10 Všetko, čo je zo zeme, pôjde do zeme; takisto pôjdu bezbožníci z kliatby do záhuby. 11 Ľudia nariekajú nad telami mŕtvych, ale neblahé meno hriešnikov bude vymazané. 12 Staraj sa o svoje meno, lebo to ťa prežije skôr ako tisíce bohatých zlatých pokladov. 13 Dobrý život sa počíta na dni, ale dobré meno ostane na veky. 14 Deti moje, v pokoji sa držte výchovy, ak je však múdrosť utajená a poklad skrytý, aký je z oboch úžitok? 15 Lepší je človek, ktorý ukrýva svoje bláznovstvo, ako človek, ktorý ukrýva svoju múdrosť.

O hanblivosti

16 S úctou teda vypočujte môj úsudok; veď nie je správne stále sa hanbiť za všetko a nie všetko všetci pokladajú za hodné úcty.
17 Za smilstvo sa hanbite pred otcom a matkou, pred vládcom a mocnárom za lož, 18 pred sudcom a úradníkom za priestupok, pred zhromaždením a ľudom za nezákonnosť, pred spoločníkom a priateľom za krivdu, 19 pred spoluobyvateľmi za krádež; hanbi sa porušiť prísahu danú Bohu a zmluvu, lakťom odstrčiť toho, kto prosí o chlieb, správať sa pohŕdavo pri prijímaní a dávaní, 20 neodpovedať na pozdrav, obdivovať predajnú ženu, 21 odvrátiť tvár od príbuzného, privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému, obzerať sa za vydatou ženou, 22 správať sa dotieravo k cudzej slúžke — k jej lôžku sa ani nepribližuj! Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová — keď dačo dávaš, potom neurážaj! 23 privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému, obzerať sa za vydatou ženou, 24 správať sa dotieravo k cudzej slúžke — k jej lôžku sa ani nepribližuj! 25 Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová — keď dačo dávaš, potom neurážaj! 26 Hanbi sa opakovať slová, ktoré si začul, odhaľovať veci, ktoré mali ostať utajené. 27 Tak budeš hanblivý, ako je správne, a nájdeš obľubu u každého človeka.