37. kapitola
Priateľ a radca
1 Každý priateľ povie: „Aj ja som tvoj priateľ“, je však i priateľ, ktorý je ním len podľa mena.37,1-6 Sir 6,5-1737,1 Prís 20,6 2 Nezarmúti ťa vari až k smrti, keď sa ti priateľ a druh zmení na nepriateľa? 3 Ó, podlé zmýšľanie! Kde si sa vzalo, že si ľstivosťou pokrylo zem? 4 Nájde sa spoločník, ktorý sa raduje s priateľom v jeho šťastí, no v čase súženia sa postaví proti nemu. 5 Nájde sa spoločník, ktorý znáša námahy s priateľom, aby dostal jesť, a v boji berie štít.37,5 Alt. Nájde sa spoločník, ktorý sa namáha s priateľom, no iba kvôli bruchu, ale keď dôjde k boju, ukryje sa za štít.37,5 Prís 17,17; Sir 6,8.10-12 6 Nezabudni na priateľa vo svojom srdci a neprestaň naňho pamätať ani keď zbohatneš. 7 Každý radca vyzdvihuje svoju radu, ale je aj taký, čo radí iba vo svoj prospech.37,7-9 Sir 6,6 8 Maj sa na pozore pred takým radcom a najprv si zisti, čo potrebuje, lebo on ti bude radiť vo svojom záujme; aby nerozhodoval o tebe lósom 9 a nepovedal ti: „Si na správnej ceste“, no potom by sa postavil obďaleč, aby videl, ako to s tebou dopadne. 10 Neraď sa s tým, kto na teba hľadí podozrievavo, a svoj úmysel ukry pred tými, čo na teba žiarlia. 11 Neraď sa so ženou o jej sokyni, so zbabelcom o vojne, s obchodníkom o cenách, s kupujúcim o predaji, s chamtivcom o vďačnosti, so sebcom o láskavosti, s lenivcom o akejkoľvek práci, s nádenníkom o dokončení diela, so záhaľčivým sluhom o veľkej úlohe; pri hľadaní rady sa na takýchto nespoliehaj. 12 Pridŕžaj sa však zbožného muža, o ktorom vieš, že zachováva prikázania; jeho duša je ako tvoja duša, a ak sa potkneš, bude cítiť tvoju bolesť. 13 Opri sa o radu svojho srdca, veď nič nie je spoľahlivejšie ako ono. 14 Veď muž vo svojom vnútri vybadá niekedy viac ako sedem pozorovateľov, čo sedia na vysokej rozhľadni. 15 No nadovšetko pros Najvyššieho, aby tvoju cestu usmernil v pravde. Rozličné druhy múdrosti
16 Na začiatku každého diela nech je rozumná úvaha a pred každou činnosťou sa treba poradiť. 17 Srdce zanecháva stopu zmeny.37,17-18 Prís 18,21 18 Štyri sú jeho prejavy: dobro a zlo, život a smrť, no nad nimi trvalo vládne jazyk. 19 Niektorý muž je síce šikovný a vychováva mnohých, ale vo vzťahu k sebe je nanič. 20 Niekto síce mudruje len slovami, no nenávidia ho, nakoniec nebude mať čo jesť.37,20 Sir 20,5 21 Nedostalo sa mu totiž milosti od Pána, veď mu bola odňatá skutočná múdrosť. 22 Niekto je múdry len pre seba a plody jeho umu vidieť na tele. 23 Múdry muž bude vychovávať svoj ľud a plody jeho umu sú hodnoverné. 24 Múdremu mužovi sa dostane plnosť požehnania a všetci, čo ho uvidia, budú mu dobrorečiť. 25 Život muža sa počíta na dni, ale dni Izraela sú bez počtu. 26 Múdry získa vo svojom ľude úctu a jeho meno bude žiť naveky. Miernosť
27 Dieťa moje, po celý život skúmaj svoju dušu a uvedom si, čo je pre ňu zlé, a to jej nedovoľ. 28 Veď nie všetko je užitočné všetkým a nie každá duša všetko schvaľuje. 29 Nebuď nenásytný pri každom jedle a nevrhaj sa na každú pochúťku.37,29-31 Sir 31,20 30 Množstvo jedál totiž spôsobí chorobu a nenásytnosť vyústi do bolenia brucha. 31 Pre nenásytnosť už mnohí skonali, ale kto si dá pozor, predĺži si život.