31. kapitola
1Nespavosť pre bohatstvo nivočí teloa ustarostenosť oň odoberá telu spánok.2Bdejúca starosť zaháňa driemotya ťažká choroba prebúdza zo spánku.3Boháč sa veľa natrápi hromadením majetku,a len čo prestane, naplno si užíva radovánky.4Chudobný sa veľa natrápi s úbohým živobytíma len čo prestane, stáva sa bedárom.5Kto miluje zlato, nebude pokladaný za spravodlivého,a kto sa ženie za ziskami, poblúdi.6Mnohých kvôli zlatu stihol páda stali sa svedkami vlastnej záhuby.7Zlato je pascou svojich ctiteľova každý nerozumný sa do nej chytí.8Šťastný je boháč, čo zostane bezúhonnýa nepachtí po zlate.9Kto je ten, ktorému máme blahoželať?Veď vykonal úžasné veci vo svojom ľude.10Kto podstúpil skúšku zlatom a zdokonalil sa?Aj to mu bude na chválu.Kto mohol urobiť priestupok a neurobil,kto mohol spáchať zlo a nespáchal?11Vďaka tomu sa upevní jeho majetoka v zhromaždení sa bude hovoriť o jeho milosrdných skutkoch.Správanie pri hostine
12Zasadol si k bohatému stolu?Neotváraj pri ňom pahltne ústaa nehovor: „Je na ňom toho toľko!“13Pamätaj, že závistlivé oko je hotové nešťastie.Čo je medzi stvorenými vecami horšie než také oko?Preto roní slzy pri každej príležitosti.14Nevystieraj ruku za tým, na čo niekto hľadí,aby si sa s ním nezrazil v mise.15Z vlastnej skúsenosti odhadni úmysly svojho blížnehoa zváž každý svoj počin.16Čo ti predložia, to jedz ako človeka nehlc, aby si neupadol do opovrhnutia.17Prestaň prvý, veď si vychovaný,a neprejedaj sa, aby si nevzbudil pohoršenie.18Ak sedíš za stolom vo väčšej spoločnosti,nenačahuj ruku ako prvý.19Ako málo stačí vychovanému človeku!Ten na svojom lôžku nedychčí.20Zdravý spánok má, kto jedáva s mierou,vstáva zavčasu so sviežou mysľou.Ťažoba, nespavosť, vracanie a kolikatrápia nenásytníka.21Ak ťa však nútia jesť primnoho,vstaň, obďaleč sa vyvracaj a tak si uľav.22Dieťa moje, počúvni ma a neznevažuj ma,nakoniec pochopíš moje slová.Vo všetkom svojom konaní zachovaj striedmosť,a nestretne ťa nijaká choroba.23Vzornému hostiteľovi budú dobrorečiť perya svedectvo o jeho žičlivosti bude hodnoverné.24Na skúpeho hostiteľa bude šomrať celé mestoa svedectvo o jeho skúposti bude výstižné.25Nerob hrdinu v pití vína,lebo víno už mnohých zahubilo.26Ako pec skúša zakalené železo,tak víno pri hádke skúša srdcia namyslených.27Víno je pre ľudí priam ako život,ak ho piješ s istou mierou.Aký je to život, keď chýba víno?Veď bolo od počiatku stvorené na potešenie.28Plesaním srdca a potešením pre dušuje striedme pitie vína vo vhodnom čase.29Priveľa vypitého vína spôsobuje zatrpknutosť duše,vedie k urážkam a pomstychtivosti.30Nemierne pitie znásobujepodráždenosť pochabého človeka na jeho škodu,uberá mu sily a spôsobuje rany.31Na posedení pri víne nekarhaj svojho blížnehoa neznevažuj ho, keď je veselý;nenadávaj mu a netráp ho vymáhaním dlžoby.