31. kapitola
1 Nespavosť pre bohatstvo nivočí telo a ustarostenosť oň odoberá telu spánok.31,1-11 Lk 12,15-31 2 Bdejúca starosť zaháňa driemoty a ťažká choroba prebúdza zo spánku. 3 Boháč sa veľa natrápi hromadením majetku, a len čo prestane, naplno si užíva radovánky.31,3 Sir 11,18n 4 Chudobný sa veľa natrápi s úbohým živobytím a len čo prestane, stáva sa bedárom. 5 Kto miluje zlato, nebude pokladaný za spravodlivého, a kto sa ženie za ziskami, poblúdi.31,5 Sir 27,1 6 Mnohých kvôli zlatu stihol pád a stali sa svedkami vlastnej záhuby.31,6 Sir 8,2; 1Tim 6,9 7 Zlato je pascou svojich ctiteľov a každý nerozumný sa do nej chytí. 8 Šťastný je boháč, čo zostane bezúhonný a nepachtí po zlate. 9 Kto je ten, ktorému máme blahoželať? Veď vykonal úžasné veci vo svojom ľude. 10 Kto podstúpil skúšku zlatom a zdokonalil sa? Aj to mu bude na chválu. Kto mohol urobiť priestupok a neurobil, kto mohol spáchať zlo a nespáchal? 11 Vďaka tomu sa upevní jeho majetok a v zhromaždení sa bude hovoriť o jeho milosrdných skutkoch.31,11 Sir 44,15 Správanie pri hostine
12 Zasadol si k bohatému stolu? Neotváraj pri ňom pahltne ústa a nehovor: „Je na ňom toho toľko!“31,12 Prís 23,1-3 13 Pamätaj, že závistlivé oko je hotové nešťastie. Čo je medzi stvorenými vecami horšie než také oko? Preto roní slzy pri každej príležitosti.31,13 Sir 14,8 14 Nevystieraj ruku za tým, na čo niekto hľadí, aby si sa s ním nezrazil v mise. 15 Z vlastnej skúsenosti odhadni úmysly svojho blížneho a zváž každý svoj počin.31,15 Mt 7,12 16 Čo ti predložia, to jedz ako človek a nehlc, aby si neupadol do opovrhnutia. 17 Prestaň prvý, veď si vychovaný, a neprejedaj sa, aby si nevzbudil pohoršenie. 18 Ak sedíš za stolom vo väčšej spoločnosti, nenačahuj ruku ako prvý. 19 Ako málo stačí vychovanému človeku! Ten na svojom lôžku nedychčí. 20 Zdravý spánok má, kto jedáva s mierou, vstáva zavčasu so sviežou mysľou. Ťažoba, nespavosť, vracanie a kolika trápia nenásytníka.31,20 Sir 37,29-31 21 Ak ťa však nútia jesť primnoho, vstaň, obďaleč sa vyvracaj a tak si uľav. 22 Dieťa moje, počúvni ma a neznevažuj ma, nakoniec pochopíš moje slová. Vo všetkom svojom konaní zachovaj striedmosť, a nestretne ťa nijaká choroba. 23 Vzornému hostiteľovi budú dobrorečiť pery a svedectvo o jeho žičlivosti bude hodnoverné.31,23 Jób 31,31 24 Na skúpeho hostiteľa bude šomrať celé mesto a svedectvo o jeho skúposti bude výstižné. 25 Nerob hrdinu v pití vína, lebo víno už mnohých zahubilo.31,25-31 Prís 20,131,25 Iz 5,22 26 Ako pec skúša zakalené železo, tak víno pri hádke skúša srdcia namyslených. 27 Víno je pre ľudí priam ako život, ak ho piješ s istou mierou. Aký je to život, keď chýba víno? Veď bolo od počiatku stvorené na potešenie.31,27 Gn 5,29; 9,20; Sdc 9,13; Ž 104,15; Koh 10,19 28 Plesaním srdca a potešením pre dušu je striedme pitie vína vo vhodnom čase. 29 Priveľa vypitého vína spôsobuje zatrpknutosť duše, vedie k urážkam a pomstychtivosti.31,29-30 Prís 23,31-35 30 Nemierne pitie znásobuje podráždenosť pochabého človeka na jeho škodu, uberá mu sily a spôsobuje rany. 31 Na posedení pri víne nekarhaj svojho blížneho a neznevažuj ho, keď je veselý; nenadávaj mu a netráp ho vymáhaním dlžoby.